Choď na obsah Choď na menu

- O ziali

Rímské Cnosti (szm.com)

ZIAL je INTENZIVNY SMUTOK, ktory prenasa sa do sfery psychiky.

 

Smútok alebo (najmä ak má väčšiu intenzitu) žiaľ či zármutok je dlho trvajúci stav zachmúrenosti, clivoty a ľútosti, ktorý je charakterizovaný

celkovým útlmom psychickej aktivity a

znížením psychickej odolnosti voči aktuálne pôsobiacim vplyvom,.

Je dôsledkom (oprávnenej či neoprávnenej) prevahy záporných prvkov hodnotenia vlastnej osoby a/alebo okolia a

Je sprevádzaný pocitmi bezmocnosti, slabosti, opustenosti a prázdnoty.

 

Nie je iba jeden „správny spôsob“, ako žialiť. Veľa závisí od kultúry, osobnosti a životných skúseností a tiež napriklad od toho, nakoľko blízky nám bol človek,za ktorym zialime.

„Neexistuje nič také ako prekonanie žiaľu.“

 

Pozrime sa napríklad, ako sa patriarcha Abrahám vyrovnával so smrťou svojej manželky. V Biblii sa píše, že „vošiel, aby oplakával Sáru a plakal nad ňou“. Z hebrejčiny, v ktorej bola Biblia pôvodne napísaná, to možno preložiť aj ako „začal oplakávať a plakať“. To naznačuje, že sa s touto stratou vyrovnával dlhší čas. * Ďalším príkladom je Jakob, ktorého oklamali, a tak uveril, že jeho syna Jozefa roztrhalo divé zviera. Jakob smútil „mnoho dní“ a nikto z rodiny ho nedokázal utešiť. Ani po rokoch sa nedokázal zmieriť s Jozefovou smrťou. (1. Mojžišova 23:2; 37:34, 35; 42:36; 45:28)

^ Aj Abrahámov syn Izák smútil dlhý čas. Žialil za svojou matkou Sárou ešte tri roky po jej smrti, ako sa môžete dočítať v článku v rubrike „Napodobňujte ich vieru“ v tomto časopise. (1. Mojžišova 24:67)

 

V niektorých kultúrach je bežný názor, že sa nehodí, aby muž plakal. Ale naozaj je hanba plakať, či už v súkromí, alebo na verejnosti? Odborníci na duševné zdravie uznávajú, že plač je prirodzenou súčasťou prežívania smútku. Keď budete prejavovať svoje emócie, môže vám to pomôcť, aby ste napriek veľkej strate dokázali ísť ďalej. No ak človek svoj žiaľ dusí v sebe, môže to priniesť viac škody ako úžitku. V Biblii nenájdete žiaden podklad na tvrdenie, že skutoční muži neplačú. Príkladom je Ježiš.

 Hoci mal moc vrátiť život, predsa plakal, keď zomrel jeho blízky priateľ Lazar. (Ján 11:33–35)

Prečo mu potom vyhŕkli slzy? Aj v tomto prípade nám pomôže kontext. Keď sa Ježiš stretol s Lazarovou sestrou Máriou a videl ju i ostatných, ako plačú, „zastonal v duchu [a] znepokojil sa“. Teda to, čo mu spôsobilo veľký žiaľ, bol pohľad na smútiacich ľudí. To bol dôvod, prečo „Ježišovi vyhŕkli slzy“. Pohľad na milovaných priateľov zdrvených žiaľom ho hlboko zarmútil. (Ján 11:33, 35)

Ježiš vedel, že Lazara vzkriesi, no napriek tomu mu vyhŕkli slzy. Bolo to preto, lebo svojich priateľov hlboko miloval a súcitil s nimi. Podobne aj nás môže empatia podnietiť k tomu, že budeme ‚plakať s tými, ktorí plačú‘. (Rim. 12:15) Takéto prejavy žiaľu nie sú znakom nedostatku viery vo vzkriesenie. Teda Ježiš nám dal krásny príklad. Nebránil sa slzám, aby dal najavo úprimný súcit s pozostalými, hoci sa Lazara chystal vzkriesiť.

 

 

Ludia niekedy reaguju s hnevom, ked prezivaju zial:

Mike z Južnej Afriky hovorí: „Mal som len 14 rokov, keď mi zomrel otec. Anglikánsky duchovný na pohrebe povedal, že Boh potrebuje dobrých ľudí, a tak si ich k sebe berie skôr. * Nahnevalo ma to, lebo otca sme zúfalo potrebovali. Hoci odvtedy prešlo 63 rokov, stále to bolí.“

 

Niekedy zial sprevadzaju pocity viny:

A ako je to s pocitmi viny? Niektorí si opakovane hovoria: „Možno by sa to nestalo, keby som urobil to alebo ono.“ Takéto myšlienky nás môžu prenasledovať, hlavne keď sme o blízkeho človeka prišli nečakane. Ešte horšie to je, ak sme sa pri poslednom stretnutí pohádali. To môže znásobiť pocity viny.

Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne.“ ​(Príslovia 17:17)

 

 

Najlepším priateľom, akého môže človek mať, je náš Stvoriteľ, Boh Jahve. Môžete si pred ním vylievať srdce, „lebo sa o vás stará“. (1. Petra 5:7) Okrem toho sľubuje, že všetci, ktorí to urobia, pocítia, ako „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“, uteší ich myseľ i srdce. (Filipanom 4:6, 7) Dovoľte, aby vám Boh pomohol aj prostredníctvom svojho Slova, Biblie. Urobte si zoznam veršov, ktoré vás utešili. (Pozri sprievodný  rámček.) Možno sa dokonca rozhodnete niektoré z nich naučiť naspamäť, aby ste o nich mohli premýšľať aj v noci, keď ste sami a nemôžete spať. (Izaiáš 57:15)

Hovorí: „Keď sa pomodlím k Jahvemu, nikdy sa necítim sám. Často sa zobudím uprostred noci a nemôžem spať. Vtedy si čítam utešujúce myšlienky z Biblie a rozjímam o nich. A keď si vylejem srdce pred Jahvem v modlitbe, cítim, ako ma zaplaví pokoj, moja myseľ i srdce sa upokojí a potom dokážem zaspať.“

 

Hovorí: „V najťažších chvíľach som často dokázala len vysloviť Jehovovo meno a rozplakala som sa. A Jehova vypočul moje modlitby. Vždy mi dal silu, ktorú som potrebovala.“

 

Niektorí odborníci radia ľuďom, ktorí žialia nad stratou blízkeho človeka, aby sa zapojili do nejakej činnosti v prospech iných. Môže im to priniesť radosť a zmierniť ich žiaľ. (Skutky 20:35) Mnohým kresťanom pomáha, keď sa zameriavajú na pomoc druhým. (2. Korinťanom 1:3, 4)