Co znamena zneuzit blizneho?

Je to hriech?

Ublizit sa moze aj duchom, ktory sirime a v ktorom drzime nejaky usudok o bliznom, ktory je nepravdivy.

Pouzivat zivot blizneho pre svoje vlastne dobro a staviat mu prekazky pre zivot s Bozou volou???

Previnenia proti pravde

vyjadrujú, slovami alebo skutkami,

odmietnutie zaviazať sa tým,

čo je morálne správne:

sú to základné nevernosti voči Bohu a v tomto zmysle podkopávajú základy Zmluvy.

8. ČLÁNOK
ÔSME PRIKÁZANIE

„Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“ (Ex 20, 16). „Otcom bolo povedané: ,Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!‘“ (Mt 5, 33).

2464 Ôsme prikázanie zakazuje prekrúcať pravdu vo vzťahoch k druhým. Tento morálny predpis vyplýva z povolania svätého ľudu byť svedkom svojho Boha, ktorý je pravda a chce pravdu. Previnenia proti pravde vyjadrujú, slovami alebo skutkami, odmietnutie zaviazať sa tým, čo je morálne správne: sú to základné nevernosti voči Bohu a v tomto zmysle podkopávajú základy Zmluvy.

-------------

POVINNOST HLADAT a PRIJIMAT PRAVDU

2467 Človek od prirodzenosti smeruje k pravde. Je povinný ju rešpektovať a dosviedčať: „V súlade so svojou dôstojnosťou všetci ľudia, pretože sú osoby,… sú samou svojou prirodzenosťou pobádaní a zároveň morálne povinní hľadať pravdu, (2104) predovšetkým pravdu týkajúcu sa náboženstva. Sú povinní poznanú pravdu aj prijať a celý svoj život usporiadať podľa požiadaviek pravdy.“

CNOST PRAVDIVOSTI a PRAVDOVRAVNOSTI

2468 Pravda ako správnosť v ľudskom konaní a v ľudskej reči sa volá aj pravdivosť, úprimnosť alebo priamosť. Pravdivosť alebo pravdovravnosť je čnosť, (1458) ktorá spočíva v tom, že sa človek prejavuje pravdivý vo svojich skutkoch a svojimi slovami hovorí pravdu, pričom sa vystríha dvojtvárnosti, pretvárky a pokrytectva.

2469 „Ľudia by nemohli spolunažívať, keby si vzájomne nedôverovali, t. j., keby si navzájom nehovorili pravdu.“ Čnosť pravdivosti dáva spravodlivo druhému, čo mu patrí. (1807) Pravdovravnosť zachováva správny stred medzi tým, čo treba povedať, a tajomstvom, ktoré treba zachovať: zahŕňa v sebe čestnosť a diskrétnosť. Na základe spravodlivosti „je človek povinný druhému čestne vyjaviť pravdu

2470 Kristov učeník prijíma „žiť v pravde“, to jest v jednoduchosti života, ktorý sa zhoduje s príkladom Pána a ostáva v jeho pravde: „Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme,

luhame a nekonáme pravdu“ (1Jn 1,6) .

2472 Povinnosť kresťanov zúčastňovať sa na živote Cirkvi ich pobáda, aby konali ako svedkovia evanjelia a záväzkov, (863, 905) ktoré z toho vyplývajú. Toto svedectvo spočíva v odovzdávaní viery slovami a skutkami.

Svedectvo je úkon spravodlivosti,

ktorý potvrdzuje pravdu alebo ju dáva poznať. (1807)

----------------------------------------------------------------------------------------------------

Kazde neuprimne vyjadrovanie o sebe aj falsovanie minulosti s cielom zvysit hodnotu svojho ja, svojho mena, moze mat negativny az hriesny ucinok na bliznych, ktori v danych situaciach, ktore hodnotis, su v tvojom hodnoteni seba, postaveni do   nepravdy.

„Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu".

Znevazovat blizneho, od ktoreho / od kazdeho to caka/ Boh caka, aby splnil nejaku ulohu, je hriechom.

Ohovarat a osocovat blizneho a znemoznit mu zit zivot, ktory pre neho urcil Boh, je hriechom.

SLOBODA ako dar od Boha je sloboda rozhodnut sa vzdy svoj neprimerane vysoku sebauctu voci sebe, svoj egoizmus a snahu po ucte od ludi,  svoje hriesne sklony, aj skrytu pychu, zavisti,drzat na uzde..

Aj laska v vlastnym detom a k vlastnej rodine, ktora je vacsia ako laska k Bohu a ktora sa aj v dnesnej dobe moze povysit aj v cirkevnom prostredi nad lasku k Bohu v neposlusnosti voci Bozej voli, moze byt niekedy dovodom hriesnych slov a skutkov voci bliznym. Pretoze nerespektuje Boha a jeho volu v zivotoch svojich bliznych a vidi len seba  a chce naplnit len svoje tuzby po vlastnom dobre.

KATECHIZMUS:

„Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“ (Ex 20, 16). „Otcom bolo povedané: ,Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!‘“ (Mt 5, 33).

2464 Ôsme prikázanie zakazuje prekrúcať pravdu vo vzťahoch k druhým. Tento morálny predpis vyplýva z povolania svätého ľudu byť svedkom svojho Boha, ktorý je pravda a chce pravdu. Previnenia proti pravde vyjadrujú, slovami alebo skutkami, odmietnutie zaviazať sa tým, čo je morálne správne: sú to základné nevernosti voči Bohu a v tomto zmysle podkopávajú základy Zmluvy.

2468 Pravda ako správnosť v ľudskom konaní a v ľudskej reči sa volá aj pravdivosť, úprimnosť alebo priamosť. Pravdivosť alebo pravdovravnosť je čnosť, (1458) ktorá spočíva v tom, že sa človek prejavuje pravdivý vo svojich skutkoch a svojimi slovami hovorí pravdu, pričom sa vystríha dvojtvárnosti, pretvárky a pokrytectva.

2469 „Ľudia by nemohli spolunažívať, keby si vzájomne nedôverovali, t. j., keby si navzájom nehovorili pravdu.“ Čnosť pravdivosti dáva spravodlivo druhému, čo mu patrí. (1807) Pravdovravnosť zachováva správny stred medzi tým, čo treba povedať, a tajomstvom, ktoré treba zachovať: zahŕňa v sebe čestnosť a diskrétnosť. Na základe spravodlivosti „je človek povinný druhému čestne vyjaviť pravdu“.

II. VYDAŤ SVEDECTVO V PROSPECH PRAVDY

2471 Kristus pred Pilátom vyhlasuje, že prišiel na svet, aby vydal svedectvo v prospech pravdy. Kresťan sa nemá hanbiť za svedectvo v prospech nášho Pána. V situáciách, ktoré vyžadujú svedectvo viery, (1816) kresťan ju má jednoznačne vyznať podľa príkladu svätého Pavla pred jeho sudcami. Má si zachovať „svedomie bez úhony pred Bohom i pred ľuďmi“ (Sk 24,16) .

2472 Povinnosť kresťanov zúčastňovať sa na živote Cirkvi ich pobáda, aby konali ako svedkovia evanjelia a záväzkov, (863, 905) ktoré z toho vyplývajú. Toto svedectvo spočíva v odovzdávaní viery slovami a skutkami. Svedectvo je úkon spravodlivosti, ktorý potvrdzuje pravdu alebo ju dáva poznať. (1807)

„Všetci… veriaci v Krista, kdekoľvek žijú, sú povinní príkladom života a svedectvom slova ukázať nového človeka, ktorého si obliekli krstom, a moc Ducha Svätého, ktorý ich posilnil birmovaním.“