— 1. Srdce puká od žalosti — pre smrť Krista drahého, — keď ho vidím v útrpnosti — katmi strašne zbitého. — Svoje ruky rozťahuje, — hriešnikov chce objímať, — hriešne duše polutuje, — chce ich k sebe privíňať.
— 2. Ježiš, Boží Syn nevinný, — znáša pre nás bolesti. — Čo si, človek plný viny, — počneš v svojej hriešnosti, — keď raz budeš prinútený — ísť zo sveta biedneho — a keď budeš opustený — od priateľstva všetkého?
— 3. Jak sa budeš vyhovárať, — keď na súde budeš stáť, — až ti bude Boh dovrávať, — že si ho ty nechcel znať? — Tam nijaké pretváranie — nebude mať platnosti, — nenájdeš tam zmilovanie, — kde Boh súdi v prísnosti.
— 4. Ježišu náš. Kriste Pane, — skrze tvoje mučenie, — ach, odpusť nám keď nastane — nám posledné lúčenie. — Do tvojich rán sa skrývame, — Spasiteľu, Kriste náš, — daj, nech v nebi požívame — radosti, čo pre nás máš.

175. — 1. Tvoje múky ospevujem, — útrpnosti dar venujem, — ty, Baránku nevinný, — ktorý snímaš zlé činy. — Ježiš, svojich múk trpkosti — vlej do srdca hl-bokosti, — nech sú tvoje bolesti — pri smrti mne k radosti. — 2. Tys' spasenie nám hriešnikom, — stal sa naším prostredníkom, — keď krvou zaronený — modlil si sa zomdlený. — Ježiš atď. — 3. Ó Ježišu, moja vina — smrti tvojej je príčina; — korunoval, bičoval — ja som ťa ukrižoval. — Ježiš atď. — 4. Zviazali ťa, kruto bili, — pohanili a trápili; — hľadíš na ich zločiny, — ty, Baránok nevinný. — Ježiš atď. — 5. Skrvavený si už celý, — šarlátom ťa priodeli, — krvou pozalievaný, — hrozne si zbičovaný, — Ježiš atď. — 6. Potupený mnohou hanou — od preukrutných tyranov, — ovenčený tŕňami, — posiaty si ranami. — Ježiš atď. — 7. Vidím, jak si zoslabnutý, — zmučili ťa kati krutí; — prebolestne skonávaš, — Otcovi sa oddávaš. — Ježiš atď.