Pribeh o vyzname sukromneho zjavenia  poskytuje  zivot sv.Jany z ARCU.

Jana z Arcu, panna a mučenica : Životopisy svätých (zivotopisysvatych.sk)

Sv.Jane vo veku 12 rokov sa zjavil sv.Michal archanjel, sv.Katarina Alexandrijská a sv.Margareta.

Po sukromnych zjaveniach o 5 rokov  toto jednoduche dedinske dievca poziadalo o audienciu u francuzskeho princa Karola VII. Princ ju vypocul a nariadil rokovania s cirkvou. Jana ziskala suhlas, ze pojde do boja - za oslobodenie Francuzska od anglickej nadvlady. Vsetci napodiv posluchli.

Este v tom istom roku, bolo mesto Orleans oslobodene pod vedenim sv.Jany od Anglicanov. Potom oslobodzovala jedno mesto za druhym. LEN VDAKA SUKROMNYM ZJAVENIAM.

Ako to skoncilo?

Kral Karol VII., pre ktoreho  armada, ktorej vodcom bola sv.Jana, zabezpecila vitazstvo, ju zradil na rady ziarlivych radcov. Cirkev sa nielenze obratila k Jane chrbtom, ale ju hlboko pospinila a odsudila na smrt.

Inkvizicny sud rozhodol, ze je kacirka a carodejnica. 30.maja 1431 bola upalena na hranici.

O 25 rokov neskor bol kruty rozsudok , ktory vyniesol nad Janou katolicky biskup /nakloneny k tym, od ktorych pomocou Jany bolo Francuzsko oslobodene/, zruseny. 

V r.1920, o storocia neskor, bola Jana vyhlasena za svatu ako mucenica za vieru, vlast a krala

----------------------------

Angličania  proti Johanke z Arku vyslovili mnohé námietky. Keď ju však 30. mája 1431 upálili vo francúzskom Rouene, nielenže zvečnili 19-ročnú slečnu, ale urobili z nej národný symbol francúzskej veci počas dlho vybojovanej storočnej vojny.

Negramotné dievča, ktoré sa narodilo ako roľníčka v malej francúzskej dedine, tvrdilo, že od svojich 13 rokov počuje božské hlasy a vidí  svätého Michala, svätú Kataríny Alexandrijskej a svätú  Margaretu Antiochijsku.. Ich posolstvo bolo pre Janu toto : Pomôž Karolovi VII., dedičovi Karola VI., aby bol  vymenovaný za právoplatného kráľa Francúzska.

Presvedčila Karola, aby ju nechal bojovať – a oblečená ako muž – Jana  viedla boje za oslobodenie Orleansu, triumfovala ďalšími víťazstvami proti Angličanom a čoskoro bol  Karol VII korunovaný.

Nasledovala však séria chybných krokov, vrátane jej neúspechu pri oslobodení Paríža, a 23. mája 1430 bola zajatá mužmi burgundského vojvodu, uväznená na viac ako rok a postavená pred súd za obvinenia vrátane kacírstva, čarodejníctva a porušovania božskej moci i  zákona o obliekaní sa, lebo sa obliekala počas vojnových výprav na koni ako muž.

V čase Janinho procesu, ktorý sa začal 9. januára 1431, jej sláva nemohla byť väčšia, píše historička Helen Castor vo svojej knihe Johanka z Arku z roku 2015.

„Ako sa uvádza v úvode záznamu o pojednávaní: „Správa o tejto žene sa teraz na mnohých miestach stala dobre známou. Táto žena, úplne ignorujúc to, čo je pre  ženské pohlavie decentné a primerané, prekračovala hranice skromnosti a zabúdala na všetku ženskú slušnosť.  HANEBNE NOSILA  odev mužského pohlavia, čo považujeme za  nápadnú a hnusnú obludnosť. A ešte viac, jej opovážlivosť zašla tak ďaleko, že sa odvážila robiť, hovoriť a šíriť mnohé veci, ktoré presahujú pravdy katolíckej viery. sú proti nej a poškodzujú články jej ortodoxnej viery.

„Ak by bola preukázaná jej vina a ona by sa nekajala,“ pokračuje Castor, „cirkev  by nemala žiadnu inú možnosť, ako ju prenechať svetskému súdu, ktoré by ju odsúdilo na smrť v očistných plameňoch

Azda žiadna udalosť v stredoveku nevyvolala väčšiu medzinárodnú senzáciu, píše Daniel Hobbins vo svojej knihe z roku 2005 Proces s Johankou z Arku.

Nemecký teológ Johannes Nider napísal, že ‚také zázraky urobila, ‚že nielen Francúzsko, ale aj každé kresťanské kráľovstvo bolo  ohromené‘.

Podľa prepisu súdneho procesu sa Jany opakovane pýtali nielen na hlasy, ktoré počula, ale aj na to, prečo sa rozhodla obliecť sa ako muž.

"Je to obozretnejšie a správnejšie obliecť sa takto, keď ste obklopení mužmi, ako nosiť ženské šaty," povedala sudcom.

„Kým som bola vo väzení, Angličania ma obťažovali, keď som bola oblečená ako žena. (Plače.)

Urobila som to na obranu svojej skromnosti.

Počas procesu Jana čelila šiestim verejným a deviatim súkromným šetreniam. Vyvrcholili v dokumente Dvanásť článkov OBVINENI, ktorý zahŕňal obvinenia z obliekania sa do mužského oblečenia a obvinenia pre počúvania božských hlasov.

Cirkevní predstavitelia ju uznali vinnou a vyzvali ju, aby sa kajala, aby si zachránila život.

Samotný súdny proces bol cirkevným postupom, na ktorý sa vzťahuje kánonické právo – podľa Hobbinsa to bolo vyšetrovanie kacírstva vykonávané ako inkvizícia.

„Johanka z Arku bola súdená ako kacírka nie preto, že bola žena, hoci tento faktor zohral dôležitú úlohu, ani preto, že počula hlasy, ale preto, že počula hlasy, ktoré jej hovorili, aby zaútočila na Angličanov,“ píše Hobbins.

„Jana verila, že Boh uprednostňuje Francúzov: Boh bol na jej strane. ...Pokiaľ trvala na tom, že jej hlasy sú sväté, ktoré jej hovoria, aby zaútočila na Angličanov, bola odsúdená na zánik.“

Hobbins dodáva, že motivácia procesu bola politická, pretože Joanine tvrdenia boli považované za politické.

Ak by to bola pravda,“ píše, „bol by zneplatnený anglický nárok na legitímnu vládu vo Francúzsku.

Samozrejme, odhalenie Jany ako podvodníčky alebo ako niekoho oklamaného zlými duchmi by tiež zasiahlo legitimitu Karola VII.

Zo súdneho procestu:

„Prehlasujeme a usudzujeme, že ste si falošne predstavovali zjavenia a božské zjavenia,

že ste zhubná pokušiteľka,

trúfalá, dôverčivá, unáhlená, poverčivá, falošná prorokyňa,

rúhačka proti Bohu a jeho svätým, opovrhujúca Bohom v jeho sviatostiach,

priestupník božského zákona, posvätnej svätej a cirkevných nariadení;

že si buričský, krutý, odpadlík, schizmatik, v mnohom sa odkláňaš od našej viery;

a že ste spôsobom neuvážene zhrešili proti Bohu a jeho Cirkvi.“

30. mája 1431 bola Johanka z Arku upálená na hranici

Jana, ktorá dokončila svoju misiu danú cez súkromné zjavenia ,keď bol Karol VII.korunovaný za kráľa, sa pripravila na návrat domov do Domremy. Skôr ako mohla ísť, bola požiadaná novokorunovaným kráľom, aby pokračovala v boji za Francúzsko, a ona súhlasila. Potom však už pre ňu nastal čas neúspechov. 

Storočná vojna trvala až do roku 1453, pričom Francúzi nakoniec porazili anglických útočníkov.

V roku 1450 bol Joanin verdikt zrušený rehabilitačným procesom, ktorý nariadil Karol VII.

Joanina legenda rástla a v roku 1909 bola blahorečená v slávnej katedrále Notre Dame v Paríži pápežom Piom X.

V roku 1920 bola kanonizovaná pápežom Benediktom XV.

„Niektorí vedci odmietli súd s Janou  ako výsmech spravodlivosti...“ píše Hobbins.

„Sudca, Pierre Cauchon,

bol odsúdený ako nástroj Angličanov,

ktorý bol ochotný obetovať Janu, 

aby podporil svoju vlastnú kariéru!

Zdroj Why Was Joan of Arc Burned at the Stake? | HISTORY