Slova Matky Bozej zo zjavenia v RUANDE / zjavenie schvalene ako prave svatou cirkvou r.1989/:

Modlite sa RUZENEC K MOJIM SIEDMIM BOLESTIAM , aby ste obdrzali  MILOST POKANIA!

 31.5.1982 :Vsetko, co cakam od vas je POKANIE. Ak sa budete modlit tento ruzenec  premyslajuc, obdrzite SILU, ze sa budete moct KAJAT. Dnes mnohi nedokazu HLADAT ODPUSTENIE. Oni znova rozpinaju Jezisa na krizi, Syna Bozieho. Preto som chcela pirst k vam vam to pripomenut, osobitne tu do Ruandy, lebo tu  ESTE SU POKORNE DUSE, ktore nie su zviazane  s materialnym bohatstvom, ani s peniazmi.

Milost uprimnej lutosti nad vsetkymi vlastnymi previneniami, chybami, omylmi a nepravostami vo svetle Ducha svateho 

 je velka milost. Umozni kracat na ceste svatosti . Prosme o nu!

Je velkou milostou pre vsetkych hriesnikov, ktori sa zatial odmietaju vzdat svojho sposobu zivota a odmietaju Boziu milost. Prosme za nich!

Je dobrou pripravou na ocakavane VAROVANIE, co bude mimoriadnym zasahom Bozej lasky a pravdy do zivota kazdeho cloveka na zemi  podla sukromneho marianskeho zjavenia v Garabandale, Spanielsko.

Je velkym darom nasho Spasitela. Sam od seba clovek nedokaze otvorit srdce, ktore drzi hriechom poskvrnena dusa, Bohu.Len skrze milost Boziu.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Z DIELA MARIE VALTORTY, talianskej mysticky

Slova  Matky Bozej podla  sukromneho zjavenia: Maria Valtorta,Quaderni /Zosity/ 1944, 

V pravde som Ruza mysticka a niet trnia na mojej dusi, lebo som PLNA MILOSTI.

Ale v mojom SRDCI nosim utrpenie pre ludske hriechy mojich deti a tych, ktori urazaju MOJHO JEZISA.

PRVA BOLEST - Obetovanie Dietata Jezisa v chrame -  Evanjelium podľa Lukáša 2/25-35

Prvá bolest nebola tu iba pre moju lásku ako Matky Boha.

Poznala som svoj osud. Poznala som ho, lebo mi nebol neznámy osud Vykupitela.

Proroctvá hovorili o jeho velkom utrpení.

Duch svatý bol s mnou a dával mi viac svetla, než tieto proroctvá hovorili.

Preto som od chvíle, kedy som vravela:  "Hla služobnica Pána..." OBJALA BOLEST SPOLOCNE S LASKOU.

Ale kolko bolestí je počut a vidiet preto, že ludia to DOBRO, ktoré sa stalo TELOM prijali tak, že sebe sposobili zlo.

Ked som v čase obetovania svojho Syna v chráme počula, ako sa rúhajú starcovi Simeonovi, keď vyslovoval svoje slová z Ducha svatého, videla som nespočetné bohorúhania a preklínania od veľkého počtu ludí.

Ježiš prišiel, aby doniesol POKOJ.

Ale ľudia v Jeho Mene alebo proti Jeho Menu i pre Neho, začali medzi sebou viest vojny.

Všetky rozkoly, všetky nepravé viery, všetky bezbožné ideologie - hľa, boli tu predo mnou.

To všetko PRIPRAVOVALO MEČ, ktorý mi chcel prebodnut srdce.

DRUHA BOLEST - Utek do Egypta - Evanjelium podľa Matúša 2/13-15

13 Keď odišli, Jozefovi sa zjavil vo sne Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi dieťatko i jeho matku a uteč do Egypta! Zostaň tam tak dlho, kým ti nepoviem. Herodes bude totiž hľadať dieťatko, aby ho zahubil.“ 14 A tak Jozef vstal, vzal za noci dieťatko i jeho matku a odišiel do Egypta. 15 Zostal tam až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo to, čo povedal Pán ústami proroka: Z Egypta som povolal svojho syna. 16 Keď potom Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa nahneval. Dal povraždiť v Betleheme a na celom okolí všetkých chlapcov do dvoch rokov, a to podľa času, na ktorý sa dôkladne povypytoval mudrcov. 17 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: 18 Hlas bolo počuť v Ráme, plač a veľký nárek. Ráchel oplakávala svoje deti a nechcela sa dať potešiť, lebo ich už niet.

-----------------------------

Druhá bolesť nebola iba pre nepohodlnosť úteku.

Bola jej primiesana horkost z toho, ze som videla, AKA BIEDNA JE LUDSKA MOC.

Ludska moc, ktoru predstavuje VLAST a ktora je taka, ako to Boh dopusta, namiesto toho, aby sa chranila pravdivou Mocou

a stala sa velkou, urobiac sa "sluzobnicou Pana",

urobila sa pre vasen voci vlasti

rozkolnickou a Boha ubijajucou

a STALA SA VRAHOM NEVINNYCH.

Bol to velky hriech, ale BYT VRAHOM BOHA /v jeho ludskej prirodzenosti/ to je NEVYSLOVITELNY HRIECH.

I ked to Vecny Boh nedopusti, nedovoli, to neznamena, ze hriech nie je aktivny, ze nie je pritomny.

Lebo ziadost robit zlo a pokusit sa ho urobit, su iba o desatinu nizsie jako je hriech ucineny.

A tak kolki od teraz az do konca sveta budu nasledovat Herodesa a bojovat proti Bohu len preto, aby sa oni sami stali bohmi.

Hla, pozerala som na tych sakalov, ktori zabijali, aby znicili Boha a

spolu so Synom som na svoje srdce vinula vsetkych prenasledovanych pre vieru

a pocuvala som svate vzdychy i preklinania, a kedže som nevedela preklinat, PLAKALA SOM.

TRETIA BOLEST

Strata Jezisa v Jeruzaleme: z evanjelia podla Lukasa 2, 41-52

Hla, hladala som Jezisa, ktory sa stratil nie pre moju vinu ani nie pre vinu mojho snubenca.

Moje dieta tak chcelo urobit, aby sa riadilo podla volania svojho srdca a aby povedalo: Dosiel Bozi cas.

Ale medzi milionmi bytosti, ktore pridu, kolki budu, ktori Boha nestratia?

Boha stracame pre svoj hriech a z vlastnej vole. Ked umrie milost, vtedy stracame Boha.

A ked Boh chce niekomu udelit vacsiu milost, hla, on sa skryva. V jednom i v druhom pripade dusa odporuje.

Hriesnik, ktory umrel pre milost, nie je stastny. Zda sa, ze je, ale NIE JE. I ked ma chvile opojenia, ktore mu nedovoluju, aby poznal svoju situaciu, nikdy nebyvaju chvile, kedy mu jedno volania pre zivot da pocitit jeho situaciu oddelenosti od Boha. 

A vtedy sa vytvori  ODBOJ, ODPOR, SMUTOK.

To je mucenie,  ktore Boh da pocitit svojim milovanym, aby sa stali ako Jeho Slovo - spasitelmi.

Co to znamena?

Pocit, ze ta Boh opustil. Uzas vacsi od smrti. A ked je to uzas pre tych, pre ktorych je to iba skuska, rozjimaj, co je to pre tych, u ktorych je to pravdiva skutocnost.

Moja tretia bolest spocivala v tom, ze som videla, ako sa ti, ktori

ŠTVRTÁ BOLESŤ

Stretnutie Ježiša a Márie na krížovej ceste 

Z evanjelia podla Matúša 27, 27-32

27 Vtedy vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú kohortu. 28 Vyzliekli ho a obliekli do šarlátového plášťa, 29 z tŕnia uplietli korunu a nasadili mu ju na hlavu. Do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“ 30 Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. 31 Keď sa mu naposmievali, vyzliekli mu plášť a obliekli mu jeho šaty. Potom ho odviedli, aby ho ukrižoval

Bola som matka a stat pod križom   /a hladiet na bolest mojho syna Jezisa na krizi/,  to bola duševná bolesť.

BOLEST DUSE.

Ale väčšia, NADPRIRODZENA bolesť je VIDIEŤ NENÁVISŤ.

Nenávisť, ktorá môjho Syna mučila oveľa viac ako drevo kríža, ktoré ho tlačilo.

Koľko nenávisti!

More bez hraníc!

Z toho miesta, kde Ježiša zahrnuli kliatbami a rúhaniami, prichádzajú podľa duchovného pravidla všetci tí,

ktorí potupujú SVATEHO MUCENIKA.

Keby som mohla svojho Ježiša vyzdvihnúť z kríža a položiť ho na svoje plecia, trpela by som menej, než keď som očami ducha musela vidieť budúce ukrižovania.

Keď som videla všetkých tých, ktorí v budúcnosti budú konať tak isto ako vtedy, tí, čo Ježiša na Golgote ukrižovali,

tých, z ktorých sa stanú noví vinníci, ktorí ukrižujú svojho Spasiteľa.

Tí, ktorí chcú, aby sa pred nimi sklonil, aby sa nestretli s jeho stolom sudcu, nevedia,

že to bude práve ON ich SUDCA, a  pre tých druhych PRIATEĽ.

PIATA BOLESŤ

Mária pod krížom

Z evanjelia podľa Marka 15,24-34

Z evanjelia podľa Jána 19,25-30

33 O šiestej hodine nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. 34 O deviatej hodine Ježiš zvolal mocným hlasom: „Eloi, Eloi, lema sabachthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ 35 Keď to niektorí z okolostojacich počuli, povedali: „Pozrite, volá Eliáša.“ 36 Ktosi odbehol, namočil špongiu do octu, nastokol ju na trstinovú tyč, dával mu piť a hovoril: „Nechajte ho, uvidíme, či ho príde Eliáš sňať.“ 37 No Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. 38 Chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol. 39 Keď stotník, ktorý stál neďaleko, videl, ako vydýchol, vyhlásil: „Naozaj, tento človek bol Boží Syn!“ 40 Zobďaleč sa prizerali ženy, medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozesa, ako aj Salomé. 41 Všetky ho sprevádzali a obsluhovali ho, ešte keď bol v Galilei. Boli tam aj mnohé iné, ktoré išli spolu s ním do Jeruzalema.

UKRIŽOVANIE JEŽIŠA / Jan

Prevzali teda Ježiša. 17 Niesol si kríž a šiel na miesto nazývané Lebka, po hebrejsky Golgota. 18 Tam ho ukrižovali a spolu s ním aj iných dvoch, z jednej i z druhej strany, a Ježiša uprostred. 19 Pilát napísal aj nápis a dal ho zavesiť na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov.“ 20 Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta. Bol napísaný po hebrejsky, po latinsky a po grécky. 21 Židovskí veľkňazi hovorili Pilátovi: „Nepíš ‚Kráľ Židov‘, ale ‚On povedal: Som kráľ Židov‘.“ 22 Pilát však odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“ 23 Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho vrchné rúcho a rozdelili ho na štyri časti, každému vojakovi jednu. Vzali aj jeho spodný odev, ktorý však bol nezošívaný, ale odhora nadol vcelku utkaný. 24 Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Tým sa naplnilo Písmo: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev hodili lós. A vojaci to tak aj urobili.

25 Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. 26 Keď Ježiš zbadal matku a pri nej stáť učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ 27 Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

Piata boleť- alebo piaty meč - bolo spoznanie, že tú KRV, ktorá tiekla z Ježišových roztrhaných údov v toľkých potokoch, budú vždy preklínať.

Ale napriek tomu, táto KRV hovorila a bude hovoriť.

Kričí hlasom lásky a pozýva.

A ľudia ju nechceli a neprajú si jej rozumieť.

Tlačili sa na Mesiáša, aby získali zdravie za jeho bolesti a zaklínali ho, aby im povedal nejaké slovo.

A v čase, keď si on neposlúžil ani dotykom prsta, ani prachom, ani slinami,

ale keď dal svoj život a svoju KRV,

aby ich uzdravil, od jednej pravej a nesmiernej bolesti, od HRIECHU,

oni utekali od neho viac ako od zločinca.

A utekajú pred ním.

„ Nech na nás padne jeho KRV!

„ Óooh!

A príde Posledný deň, aby sa našla príčina ich nenávisti, lebo keď ho nechceli milovať, padne na nich prekliatie.

A ja, Matka, nemám trpieť, keď vidím koľko mojich detí by si zaslužilo,

aby boli prekliati a navždy odlúčení od duchovnej rodiny v nebi,

v ktorej som ja Matkou a môj Ježiš Prvorodeným a prvým Bratom?

ŠIESTA BOLESŤ

Pieta – Ježiš v náručí Márie 

Z evanjelia podľa Jána 19,31-38

Keď som prijala Telo môjho Syna po Jeho smrti a keď som mohla počítať jednu ranu za druhou,

pocítila som bolesť.

Bolesť ako trhajú moje vnútornosti.

Óh!

Nepoznala som bolesti pôrodu.

Ale túto bolesť som spoznala a niet pôrodných bolestí, ktoré by sa mohli porovnať s tými.

Každá bolesť veriacej duše, každá bolesť matky zjednotenej so svojím Synom, sa spojila do jedinej bolesti.

A v tej bolesti, pri päte kríža,

TO JE KALVARIA ,

to bola bolesť za ukrižovanie môjho Syna!

HĽA, BOLESŤ!

SIEDMA BOLESŤ

Pochovávanie Ježiša

  Z evanjelia podľa Jána 19,38-42

38 Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom — ale tajným zo strachu pred Židmi —, požiadal Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. Pilát dovolil. Šiel teda a sňal jeho telo. 39 Prišiel aj Nikodém, ten, čo prvý raz navštívil Ježiša v noci, a priniesol asi sto libier myrhy zmiešanej s aloou. 40 Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho aj s voňavými látkami do plachiet, ako je u Židov zvykom pochovávať. 41 Na mieste, kde ho ukrižovali, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikto neležal. 42 Tam teda uložili Ježiša, lebo bol prípravný deň Židov a hrob bol blízko

---------------------------

Vedela som, že Ježiš nie je mŕtvy vo vašich dušiach.

On neumiera. Ale vaše srdcia boli mŕtve pre Neho.

Videla som, že do toľkých sŕdc bude položený ako na STUDENÚ DOSKU V HROBE.

Koľkým povedia zbytočne:“Vydrž!“

Človek je ten, ktorý nechce žiť. Ktorý nechce vytrvať.

Sviatosť života sa odmieta alebo sa prijíma svätokrádežne, a dokonca aj vtedy, keď sú už hodiny spočítané.

Nespočetní Judáši, ktorí nevedia, ako sa k Bohu s úctou obrátiť,

aby sa stali dôstojnými prijať svojho RANENÉHO BOHA a ktorí by sa uzdravili, keby konali pokánie.

Vidíš, Mária / MáriA Valtorta /, všetko by bolo lepšie, len nebyť novým Judášom. To je hriech, ktorý sa pácha viac z ľahkovážnosti.

A ktorý sa pochádza nielen cez veľkých hriešnikov, ale spáchajú ho mnohí, ktorí vyzerajú, že veria a že sú VERNÍ môjmu SYNOVI.

On ich nazýva: Dnešní farizeji. Môžeš ich rozoznať podľa ich skutkov.

Stretnutie s mojim Synom im nespôsobuje bolesti.

Ale ich život je negovaním Lásky, a to značí negovaním BOHA.

Mŕtvi sú, ak nie sú v milosti, ak neprinášajú plody Lásky.

Nemajú život. Ježiš v nich nemôže konať, lebo oni neodpovedajú.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

STÁLA MATKA BOLESTIVÁ (Stabat Mater Dolorosa) Stála Matka Bolestivá vedľa kríža ľútostivá, keď na ňom Syn milý pnel. Ach, tej Matke prežalostnej, zarmútenej a bolestnej, sedmorý meč v duši tkvel. Ó, jak smutná, doráňaná, bola ona požehnaná, Matka Syna Božieho. Jak plakala a trpela svätá Matka, keď videla muky Syna milého. Ktože by z nás nezaplakal, keby videl bolesť, aká je v jej srdci nevinnom. Kto by nebol rozžialený pozorujúc bolesť Ženy, ako trpí so Synom. Pre hriech ľudu bezbožného vidí Syna mučeného, jak ho človek zbičoval. Vidí, ako Syn milený dokonáva opustený, dušu Otcu odovzdal. Ó, ty, Matka, žriedlo lásky, nech prežívam bôľ tvoj ťažký a nech s tebou nariekam! Nech mi srdce láskou planie, ku Kristovi neprestajne, veď on je môj Boh a Pán. Svätá Matka, Krista rany, ktorými bol doráňaný, hlboko mi v srdce vtlač. Na bolestiach Syna tvojho, za mňa z lásky trpiaceho, nech mám podiel, v srdci plač. Daj, nech s tebou plačem, kvílim a nech s Kristom spolucítim, kým len tuná budem žiť. Pod krížom stáť s tebou túžim, k tebe v žiali sa pridružím a chcem s tebou žalostiť. Panna panien prevznešená, aj pre mňa si zúbožená, preto s tebou nariekam. Daj, nech Kristovu smrť nosím a na kríži účasť prosím, rany jeho uctievam. Raň ma bôľmi Krista Pána, svätým krížom opoj aj mňa aj krvou Nevinného. A pred večným ohňom chráň ma, pomáhaj mi, svätá Panna, v deň súdu posledného. Nech je mi kríž útočišťom, Kristova smrť – život s Kristom; vyprosuj mi milosti. A keď moje telo skoná, daj, nech moja duša spozná život rajskej radosti. Amen.

Z Rečí sv. opáta Bernarda

Pri kríži stála Matka Na mučeníctvo Panny nás upozorňuje aj Simeonovo proroctvo aj samy udalosti Pánovho umučenia. Svätý starec hovorí o malom Ježišovi: „On je ustanovený na znamenie, ktorému budú odporovať, a tvoju vlastnú dušu“ – hovorí zasa Márii – „prenikne meč.“ Tvoju dušu, preblahoslavená Matka, naozaj prenikol meč. Veď keby nebol prenikol ju, nebol by prerazil ani telo tvojho Syna. Lebo keď tvoj Ježiš – nás všetkých, ale osobitne tvoj – vydýchol, Jeho duše sa vôbec nedotkla neľútostná kopija, ktorá mu otvorila bok – neušetrila ani mŕtveho, hoci Jemu už nemohla uškodiť –, ale tvoju dušu prenikla. Jeho duša tam totiž už nebola, ale tvoju nebolo možno odtiaľ odtrhnúť. Tvoju dušu teda prenikla sila bolesti, aby sme právom oslavovali viac ako mučenicu tú, ktorej súcitná spoluúčasť isto prevyšovala pocit telesného utrpenia. Či nebolo pre teba horšie ako meč slovo: „Žena, hľa, tvoj syn,“ ktoré vskutku prebodávalo dušu a prenikalo až po oddelenie duše od ducha? Aká to zámena! Dostávaš Jána za Ježiša, sluhu namiesto Pána, učeníka namiesto Učiteľa, syna Zebedejovho namiesto Syna Božieho, čistého človeka namiesto pravého Boha! Ako by to nepreniklo tvoju najcitlivejšiu dušu, keď už aj naše srdce, hoci je z kameňa a zo železa, rozrýva čo i len spomienka na to. Nečudujte sa, bratia, keď hovoríme, že Mária bola mučenicou duše. Nech sa čuduje ten, kto zabudol, že Pavol medzi najväčšie hriechy pohanov ráta ich bezcitnosť. To bolo ďaleko od Máriinho srdca, nech je to ďaleko aj od jej služobníkov. Ale niekto azda povie: „A nevedela vopred, že má zomrieť?“ Bezpochyby vedela. „A nedúfala, že čoskoro vstane z mŕtvych?“ Dúfala a pevne. „A napriek tomu žialila nad Ukrižovaným?“ Áno a veľmi. Ináč, ktože si, brat môj, alebo odkiaľ máš tú múdrosť, že sa viac čuduješ spolutrpiacej Márii ako Máriinmu trpiacemu Synovi? On mohol umrieť aj telom a ona nemohla umrieť s ním srdcom? To prvé urobila Kristova láska, od ktorej väčšiu nemal nik; to druhé urobila Máriina láska, po ktorej už inej podobnej nebolo. (Sermo in dom. Infra oct. Assumptionis, 14-15: Opera omnia, Edit. Cisterc. 5 [1968], 273-274) *** „Najsvätejšia Panna, ako je rodičkou Ježiša Krista, tak je aj matkou všetkých kresťanov, pretože ich zrodila na vrchu Kalvárie medzi najvyššími mukami Vykupiteľa.“ Pápež Lev XIII. (Encyklika Quamquam pluries, 15. august roku Pána 1889)