Velky piatok 1990

Syn a Matka „Prežívajte dnes pri mne, svojej bolestnej Matke, trúchlivé hodiny utrpenia a smrti môjho syna Ježiša. Ponorte sa do hlbín jeho božského Srdca, aby ste mali účasť na intenzite všetkých jeho múk: Pri súdnom pojednávaní náboženského tribunálu, na ktorom je Ježiš hanobený, týraný a nakoniec odsúdený, pretože vydal svedectvo pravde a vyhlásil sa za Syna Božieho. Pri procese, ktorý musel podstúpiť pred civilným tribunálom, na ktorom – hoci bol uznaný za nevinného – bol podrobený strašnému trestu bičovania, tŕním korunovaný a nakoniec odsúdený na smrť kríža. Ako tichého baránka, vedeného na zabitie bez slova odporu, bez náreku, klesajúceho pod ťarchou kríža, ktorý na neho kladie Otec nebeský, keď vystupuje na Kalváriu, tak dnes stretávam svojho Syna. Jeho tvár už nemá ľudskej podoby, tak je znetvorená krvou a fackami, následkom bičovnia sa jeho telo stalo jedinou živou ranou, z ktorej pramenia potôčky krvi.

Sily ho už opúšťajú a potáca sa; horúčka ho stravuje; život z neho uniká; padá pod ťarchou nástroja svojho umučenia; leží tam na zemi, zdrvený ako červ a nemá už sily sa zodvihnúť. V tomto okamihu mu nebeský Otec poskytuje útechu jeho Matky. Od tejto chvíle prežívame spolu tajomstvo jeho vykupiteľského umučenia.

Syn a Matka. Spolu ideme posledným úsekom tejto strašnej cesty. On s nekonečnou ťarchou svojho utrpenia, ktoré ho drví; ja s bolestným mečom, ktorý preniká moje Nepoškvrnené Srdce, ktorý ho zraňuje a nechá ho krvácať.

Syn a Matka spoločne na Kalváriu, nesúci kríž tej istej bolesti. Kvapky krvi, ktoré sa rinú z jeho hlavy, sa spájajú s hojnými slzami, ktoré kanú z mojich materských očí. Tŕňová koruna, obopínajúca jeho hlavu, tvorí ostrý meč, ktorý preniká moje srdce. Jeho ranami pokryté telo je zrkadlom mojej prebodnutej, mukami rozorvanej duše

. Syn a Matka. Spolu prichádzame na vrchol Golgoty; spolu sme zavesení na kríž; spolu sme prebodnutí klincami; spolu prežívame bolestné hodiny agónie; spolu počúvame zlostné výkriky tých, ktorí nás zrážajú a nám zlorečia; spolu odpúšťame katom; spolu sa modlíme a milujeme; spolu cítime opustenosť od Otca; spolu dôverujeme a jemu sa zverujeme; spolu konečne umierame.

Ježiš umiera telom; ja, jeho Matka, srdcom.

Zázrakom zostávam ešte nažive, lebo musím ako Matka pomáhať môjmu Synovi umierať.

Teraz chápete hlboký význam jeho posledného daru: –

Hľa, tvoja Matka.