Najsvätejšia Trojica
Dogma viery znie takto: „Tri Božské osoby sa navzájom prenikajú a v sebe navzájom prebývajú.“
Túto náuku jasne zhrnula 11. Toledská synoda (r. 675):
Výklad o Svätej Trojici. , Otec sa vzťahuje na Syna, Syn na Otca, Duch Svätý na obidvoch. A hoci sa podľa vzťahu nazývajú troma osobami, predsa veríme v jednu prirodzenosť a či podstatu.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
KATECHIZMUS
OTEC A SYN ZJAVENÍ DUCHOM
243 Ježiš pred svojou Veľkou nocou (Paschou) zvestuje, že pošle „iného Tešiteľa“ (Obrancu), Ducha Svätého. (683) Duch, ktorý pôsobí už od stvorenia a kedysi „hovoril skrze prorokov“, (2780) bude teraz s učeníkmi a v nich, aby ich učil a uviedol „do plnej pravdy“ (687) (Jn 16,13) . Tak je Duch Svätý zjavený ako iná božská osoba vo vzťahu k Ježišovi a k Otcovi.
246 Latinská tradícia Symbolu viery vyznáva, že Duch „vychádza z Otca i Syna [Filioque]“. Florentský koncil v roku 1438 vysvetľuje: „Duch Svätý… má svoju bytnosť a svoje bytie od Otca i od Syna zároveň a z obidvoch večne vychádza ako z jediného princípu a jediným vydychovaním… A keďže všetko, čo je Otcovo, dal sám Otec svojmu jednorodenému Synovi plodením, s výnimkou toho, že je Otcom, aj to, že Duch vychádza zo Syna, má Syn večne od Otca, ktorým je aj večne plodený.“
Vo Svätom Písme je Boh označovaný tromi menami, ktoré naznačujú jeho trojosobnosť: Otec, Syn a Duch Svätý.
Ekonómia spásy, popísaná v Božom zjavení hovorí o pôvode jednotlivých Božských osôb antropomorficky: plodenie, dýchanie. Teológia vysvetľuje plodenie myslením (intelektuálnym úkonom) a dýchanie láskou (vôľovým úkonom).
Ďaľšie upresnenie priniesol sv. Anzelm, keď to stručne zhrnul: "V Bohu je všetko jedno (teda spoločné všetkým trom Osobám), pokiaľ sa neuplatňuje protiklad vzťahu" (De processione Sp. S. 2 - PL 158,288). Táto veta bola doslovne prijatá Florentským koncilom r. 1439 (DS 1330).
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Florentský koncil (1438-1445) to definoval vo Vieroučnom dekréte pre Jakobitov (1442) takto:
„Všetko je (v nich) jedno okrem toho, kde sú vzťahy protikladné. V dôsledku tejto jednoty
je Otec úplne v Synovi, úplne v Duchu Svätom;
Duch Svätý je úplne v Otcovi, úplne v Synovi.“
Sväté písmo - výslovne zdôrazňuje vzájomné spolubytie a spolužitie medzi Otcom a Synom:
„Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne“ (Jn 14, 11).
„Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 30).
„Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe“ (Jn 17, 21).
„Verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi“ (Jn 10, 38).
Prvý list sv. Pavla Korinťanom, kde čítame:
„Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani čo je v Bohu,, nepozná nik, iba Boží Duch“ (1 Kor 2, 10-11).
Sv. Augustín :
„Taký je Otec sám alebo Syn sám alebo Svätý Duch sám, aký je Otec a Syn a Svätý Duch zároveň.“
Florentský koncil (1438-1445) o tom hovorí:
„Čo do večnosti, ani jeden nepredchádza druhého, ani ho neprevyšuje čo do veľkosti.“
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
- Ako a čím sa od seba Božské osoby odlišujú, že pritom zostávajú rovnakej podstaty?
- Ak sú skutočne osobami, čo vlastne má každá z nich vlastného, čo ju od ostatných odlišuje?
- Ak sa od seba líšia, ako potom chápať ich jednotu?
Podľa Augustína "Otec sa volá Otec, pretože má Syna, a Syn sa volá Syn, pretože má Otca...; každý sa tak nazýva nie vo vzťahu k sebe, ale vzájomne - jeden vo vzťahu k druhému" (De Trinitate V, 56).
Božské osoby ma znaky, ktoré sú ei isté
ale aj vzhľadom OSOBNĚ ZNAKY alebo VLASTNOSTI podĺa vzťahu k človeku osobné vlastnosti, ktoré vo vzťahu k stvoreniu vyjadruje a určuje aleb aj vlastnosti medzi sebou.
OTEC - otcovstvo,
SYN - synovstvo
DUCH SVATÝ - vychádzanie, vytvorenie vzťahu medzi Otcom a Synom
Vlastnosti Boha, ktoré sa privlastňujú:
OTCOVI - všemohúcnosť a večnost - preivlastňujeme STVORENIE
SYNOVI - múdrosť, rovnosť / osobný prejav Otcovej múdrosti/ - privlastnujeme VYKÚPENIE
DUCH SV. - dobrota, jednota / soobný prejav lásky Otca a Syna / - privastňujeme POSVACOVANIE
Sväté písmo:
BOH OTEC nie je je poslaný. Zmieňuje sa len o jeho príchode a prebývaní (Jn 14, 23).
BOH SYN je poslaný Otcom: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna...“ (Gal 4, 4).
DUCH SVATÝ je poslaný OTCOM : „Poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: «Abba, Otče!»“ (Gal 4, 6).
DUCH SVATÝ je poslaný SYNOM: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil“ (Lk 24, 49).
Sv. Gregor Naziánzsky :
„Práve preto sa hovorí, že Syn je poslaný od Otca, lebo je z Otca splodený... Jeho (Svätého Ducha) poslanie, to je jeho pôvod, ktorým vychádza z Otca i Syna.“
Sv. Augustín:
„Slovo Božie posiela len tá osoba, ktorej je Slovom, posiela ho len tá osoba, z ktorej sa Slovo zrodilo. Posiela ten, ktorý splodil a je posielaný, ktorý sa zrodil. O Otcovi sa nehovorí, že bol poslaný... Lebo nemá osoby, z ktorej by bol alebo by vychádzal... O Svätom Duchu sa hovorí, že vychádza z Otca, Otec však nevychádza z nikoho.“
OSLÁVENIE
Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokonal dielo, ktoré si mi dal vykonať.
Ján 17:4
Je to sláva Otca, ktorý tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto verí v neho, ale mal večný život (Jn 3:16).
https://spolocenstvoevanjelia.sk/23-oktober/
------------------------------------------------------------------------------------------------
Ak my nazývame Boha našim Otcom, označujeme tak nie Prvú osobu Trojice (on je Otcom iba vo vzťahu k Synovi, nie ku nám). Našim nebeským Otcom je Boh (teda Trojica).
Vykúpenie je taktiež dielom Trojice a nie iba Syna. Ak teda prijímame v Eucharistii Krista, prijímame Boha - Otca, Syna i Ducha Svätého - nerozdielnu Trojicu. Nie je možné prijať jednu Osobu bez druhej.
Zoslanie Ducha Svätého na apoštolov alebo na nás, nie je naplnením Treťou osobou Trojice, ale je prijatím samotného Boha v nerozdielnej Trojici.
https://sk.wikibooks.org/wiki/Dogmatika/Vz%C5%A5ahy_v_Bohu
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------