Maria Valtorta : Farizeji a zakonnici
Beda vám, zákonníci a farizeji
(zo slovenskeho prekladu diela Marie Valtorty: Evanjelium...9/356)
Apoštoli, učeníci a zástup idú pospolu za ním, kým sa znova vracia k prvej ohrade, ktorú chráni múr chrámových hradieb, tam je trocha sviežo, lebo je veľmi dusný deň. Terén je rozrytý kopytami zvierat, s porozhadzovanými kameňmi, ktoré obchodníci a peňazomenci používali na upevnenie svojich ohrád a stanov. Sú tu nedobre odsranené stopy po štvornožcoch, ktoré iba pred niekoľkými dňami odtiaľ vypratali...
Ježišovi sa to neprotiví a utiahne sa tam, do početného krúžku poslucháčov. Skôr, ako začne hovoriť, zavolá k sebe svojich apoštolov a povie im:
,,Poďte a dobre počúvajte. Včera ste chceli vedieť veľa vecí, o ktorých budem dnes hovoriť, a o ktorých som sa včera zmienil len okrajovo. Dávajte preto dobrý pozor, lebo sú to veľké poučenia pre všetkých a predovšetkým pre vás, mojoch služobníkov a pokračovateľov.
Počúvajte. Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu v správnom čase. Boli to smutné časy pre vlasť.* Keď sa skončilo vyhnanstvo v Babylone a z veľkodušnosti kráľa Kýra, sa obnovil národ a vodcovia ľudu cítili nutnosť obnoviť aj kult a poznanie Zákona. Lebo beda tomu národu, ktorý ich nemá na svoju obranu, vedenie a podporu proti najsilnejším nepriateľom národa, ktorými sú nemoráľnosť obyvateľov, odpor proti vodcom, nejednotnosť medzi rôznymi spoločenskými triedami a stranami, hriechy proti Bohu a proti blížnemu, bezbožnosť, z ktorých každý sám o sebe je trieštiacim prvkom a zároveň na seba privoláva nebeské tresty!
Povstali teda zákonníci alebo učitelia zákona, aby poúčali ľud, ktorý, pretože hovorí chaldejským jazykom, dedičstvom tvrdého zajatia, už nerozumel písmam napísaným čistou hebrejčinou. Povstali na pomoc kňazom, ktorých počet nestačil na plnenie úlohy vyučovať zástupy. Títo vzdelaní laici boli oddaní úcte Pánovi a prinášali o ňom ľuďom poznanie a viedli ich k Bohu. Ich vznik bol opodstatnený a prospešný. Lebo, pamätajte si všetci, aj veci, ktoré sa neskôr pre ľudskú slabosť zvrhnú - ako táto, ktorá sa v priebehu stáročí skazila -, majú v sebe vždy aspoň niečo dobré ako aj dobrý dôvod k existencii, aspoň počiatočný, pre ktorý Najvyšší dovolí, aby vznikli a trvali až dovtedy, kým ich Najvyšší nerozpráši, keď sa miera skazenosti naplní.
Premenou sekty Asidejcov vznikla neskôr iná sekta farizejov, aby s najprísnejšou morálkou a najnekompromisnejšou poslušnosťou podporovala Mojžišov zákon a ducha nezávislosti národa, a to vtedy, keď sa helenistická strana, vytorená v dôsleku tlakov a zvádzania, ktoré začali v čase Antiocha Epifana a čoskoro sa premenili na prenasledovanie tých, ktorí s nepoddali tlakom prefíkanca, ktorý sa v úsilí kraľovať v našej vlasti viac spoliehal na rozpad viery v srdciach než na svoje zbrane, a tak sa pokúšal zotročiť nás.
Zapamätajte si aj toto: Bojte sa skôr lichôtok a ľahkých spolkov s cudzincom, než jeho légií. Pretože pokiaľ budete verní Božím zákonom a vlasti, zvíťazíte, aj keď budete obklopení mocnými vojskami. Keď sa však nakazíte jemným jedom, ktorý vám ako opojný med ponúkne cudzinec, ktorý si s vami urobil plány, Boh vás pre vaše hriechy opustí a budete porazení a ujarmení i bez toho, žeby falošný spojenec viedol proti vašej zemi krutý boj. Beda tomu, kto nebdie ako strážca a neodmieta jemné nástrahy ľstivého a falošného suseda či spojenca, alebo vládcu, ktorý svoju vládu začína nad jedotlivcami tak, že oslabuje ich srdcia a kazí ich zvykmi a mravmi, ktoré nie sú naše, nie sú sväté, a preto nás robia nemilými Pánovi. Beda! Spomeňte si všetci, aké boli dôsledky pre vlasť z toho, že sa niektoré jej deti prispôsobili zvykom a mravom cudzinca, aby sa mu votreli do priazne a užívali si. Je dobré preukazovať lásku všetkým, aj národom, ktoré nemajú našu vieru, nemajú naše zvyky, a ktoré nám po stáročia škodili. No láska k týmto národom, ktorí sú vždy našimi blížnymi, nás nikdy nesmie priviesť k zapretiu Božieho zákona a vlasti z vypočítavosti kvôli nejakému zisku takto vymámenému od blízkeho. Nie. Cudzinci pohŕdajú tými, ktorí sú úslužní až na toľko, že zavrhnú najsvätejšie veci svojej vlasti. Tým, že zaprieme otca a matku - teda Boha a vlasť -, nezískame si úctu a slobodu.
Bolo teda dobré, že v správnom čase povstali aj farizeji, aby postavili hrádzu proti záplavám blata cudzích zvykov a mravov. Opakujem: každá vec, ktorá vznikne a pretrváva, má svoj dôvod existencie. Treba ju rešpektovať pre to, čo vykonala, ak už nie pre to, čo koná. Pretože ak sa aj previnila, neprináleží ľuďom, aby ju urážali, a ešte menej, aby proti nej brojili. Je iný, kto to vie urobiť: Boh a ten, ktorého on poslal, a ktorý má právo a povinnosť otvoriť svoje ústa a otvoriť vaše oči, aby ste vy i oni poznali zmýšľanie Najvyššieho a konali spravodlivo. Ja a nik iný. Ja, pretože hovorím z Božieho poverenia. Ja, pretože môžem hovoriť, keďže nemám v sebe žiaden z hriechov, ktoré vás pohoršujú, keď vidíte, že ich páchajú zákonníci a farizeji, ale ktoré, ak môžete, páchate aj vy."
Ježiš začal hovoriť potichu, pozvoľna dvíhal hlas a pri týchto posledných slovách hrmí ako zvuk trúby.
Židia a pohania ho zamyslene a pozorne počúvajú. A ak Židia tlieskajú, keď Ježiš spomína vlasť a otvorene nazýva menami cudzincov, ktorí ich podmanili a spôsobili im utrpenie, tak pohania zas obdivujú rečnícky štýl a tešia sa, že počujú túto reč, hodnú veľkého rečníka, ako si vravia.
Ježiš opäť stíši hlas a pokračuje v príhovore:
,,Toto som vám povedal, aby som vám pripomenul dôvod existencie zákonníkov a farizejov, a ako a prečo zasadli na Mojžišovu stolicu, a ako a prečo hovoria, a ich slová nie sú márne. Preto robte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte. Lebo hovoria, aby ste daným spôsobom konali, ale potom nekonajú to, čo prikazujú, že sa má robiť. Vskutku vyučujú zákony ľudskosti z Pentateuchu, no potom viažu ťažké, až neúnosné, neľudské bremená iným, zatiaľ čo sami tie ťarchy nechcú ani prstom pohnúť, ba sa ich ani nedotknú.
Ich životným pravidlom je, aby ich ľudia videli, všímali si ich a obdivovali ich za ich skutky, ktoré konajú tak, aby ich bolo vidno a dostalo sa im za ne chvály. A porušujú zákon lásky, lebo sa radi označujú za vyčlenených a pohŕdajú tými, ktorí nie sú z ich sekty. Vyžadujú, aby ich oslovovali titulom učiteľ a aby im ich učeníci vzdávali úctu, akú oni nevzdávajú Bohu. Pre svoju múdrosť a moc sa považujú za bohov, v srdciach svojich učeníkov chcú byť vyvýšení nad otca a matku, nárokujú si, aby ich učenie bolo nad Božím učením a vyžadujú, aby sa uplatňovalo do bodky, hoci je to skreslovanie pravého Zákona a v porovnaní so Zákonom je podradnejšie než je tento vrch v porovnaní s výškou Veľkého Hermonu, ktorý prevyšuje celú Palestínu. Sú aj bludári, lebo niektorí veria v reinkarnáciu a v osudovosť ako pohania, a iní - hoci popierajú, čo tí prví prijímajú - popierajú fakticky, aj ak nie v účinku, to, čo sám Boh predložil veriť, keď sa označil za jediného Boha, ktorému treba vzdávať úctu, a nazval otca a matku druhými po Bohu, ktorí ako takí majú právo, aby ich deti poslúchali viac než učiteľa, ktorý nie je božský.
Lebo vám teraz hovorím: ,Kto miluje otca a matku viac ako mňa, nie je súci do Božieho kráľovstva,' no nie preto, aby som vám odporučil nelásku k príbuzným, ktorých si máte ctiť a pomáhať im; ani im nesmiete odrieknúť pomoc a povedať: ,To sú peniaze na chrám' či nedať im prístrešok a povedať: ,Moje postavenie mi to nedovoľuje,' alebo vziať im život a povedať: ,Zabijem ťa, lebo miluješ Učiteľa,' ale preto, aby ste správne milovali príbuzných, čiže trpezlivo a silno s miernosťou lásky, ktorá si vie - bez toho, aby znenávidela príbuzného, ktorý hreší a spôsobuje vám bolesť tým, že vás nenasleduje po ceste Života: po mojej ceste -, ktorá si vie vybrať medzi mojím zákonom a rodinným egoizmom a presadzovaním svojvôle v rodine. Milujte príbuzných, poslúchajte ich vo všetkom, čo je sväté. No buďte odhodlaní ísť na smrť, nie spôsobiť smrť, ale hovorím - zomrieť, ak vás príbizní chcú priviesť k zrade povolania, ktoré Boh do vás vložil, aby ste boli občanmi Božieho kráľovstva, ktoré som prišiel ustanoviť.
Nenapodobňujte zákonníkov a farizejov, ktorí sú rozdelení medzi sebou, hoci predstierajú, že sú jednotní. Vy, Kristovi učeníci, buďte skuočne jednotní, jedny pre druhých, vodcovia vľúdni k podriadeným, podriadení prívetiví k vodcom, jedno v láske a v cieli vášho zjednotenia: dosiahnúť moje kráľovstvo a v deň môjho súdu byť po mojej pravici. Pamätajte si, že rozdelené kráľovstvo už nie je kráľovstvom a nemôže existovať. Buďte teda jednotní medzi sebou v láske ku mne a k môjmu učeniu. Rovnošatou kresťana, lebo tak sa budú volať moji poddaní, nech je láska a jednota, rovnosť v ošatení, spoločné užívanie majetku, bratstvo sŕdc. Všetci za jedného, jeden za všetkých. Kto má, nech pokorne dá. Kto nemá, nech pokorne prijme a pokorne odhalí svoje potreby bratom, aby o nich vedeli. A bratia nech láskavo vypočujú potreby bratov, aby sa naozaj cítili ako ich bratia.
Pamätajte si, že váš Učiteľ bol často hladný, bola mu zima a mal ďaľších tisíc potrieb a ťažkostí, ktoré pokorne odhalil ľuďom, on, Božie Slovo. Pamätajte si, že odmenu dostane i ten, kto milosrdne podá hoci len dúšok vody. Pamätajte si, že blaženejšie je dávať, ako prijímať. V týchto troch pripomienkach nech chudobný nájde silu požiadať bez toho, aby sa cítil pokorený, mysliac na to, že ja som to robil pred ním, a odpustiť, keď bude odstrčený, mysliac na to, že Synovi človeka neraz odopreli miesto a pokrm, ktoré sa dávajú psom, čo strážia stádo. A bohatý nech veľkodušne dá svoje bohatstvo mysliac na to, že mrzká minca, ničomné peniaze našepkávané Satanom, z deviatich desatín príčina skazy sveta, sa zmenia na nesmrteľný rajský poklad, ak sa dajú z lásky.
Buďte odetí do svojich čností. Nech sú mnohoraké, avšak známe iba Bohu. nekonajte ako farizeji, ktorí si rozširujú modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú prvé stolce v synagógach a úctivé pozdravy na námestiach a keď ich ľudia oslovujú: ,Rabbi.' Len jeden je Učiteľ: Kristus. Vy, ktorí v budúcnu nudte noví učitelia, hovorím vám, moji apoštoli a učeníci, pamätajte si, že iba ja som váš Učiteľ. A budem ním, aj keď už nebudem medzi vami. Lebo iba Múdrosť vyučuje. Nedávajte sa preto voľať učiteľmi, lebo vy sami ste učeníci. Ani otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je Otec všetkých: váš Otec, ktorý je na nebesiach. Táto pravda nech vás upevňuje v múdrosti, aby ste sa skutočne všetci medzi sebou cítili ako bratia, tí, ktorí riadia, ako aj tí, ktorí sú riadení, a preto sa milujte ako dobrí bratia. Ani z tých, ktorí budú riadiť, nech sa nik nedá volať vodcom, lebo len jeden je váš spoločný vodca: Kristus.
Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Byť sluhom Božích sluhov nie je poníženie, ale je to napodobňovanie mňa, ktorý som bol mierny a pokorný, vždy pripravený milovať svojich bratov v Adamovom tele a pomáhať im mocou, ktorú v sebe mám ako Boh. Ani som neponížil božské pri službe ľuďom. Pretože pravý kráľ je ten, kto vie vládnuť nielen nad ľuďmi, ale vie ovládať ľudské vášne a ako prvú pochabú pýchu. Pamätajte si: kto sa ponižuje, bude povýšený, a kto sa povyšuje, bude ponížený.
Žena, o ktorej hovoril Pán v druhej kapitole Genezis,** Panna o ktorej hovorí Izajáš, Matka - Panna, Emanuela prorokovala a spievala túto pravdu o novom čase: ,Pán mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.' Božia Múdrosť prehovorila cez pery tej, ktorá bola Matkou milosti a Stolicou múdrosti. A ja opakujem inšpirované slová, ktoré ma chválili spolu s Otcom a Duchom Svätým v našich obdivuhodných dielach, keď som sa ja, Človek, bez porušenia Panny utváral v jej lone bez toho, žeby som prestal byť Bohom. Nech sú normou pre tých, ktorí chcú zrodiť Krista vo svojich srdciach a prísť do Kristovho kráľovstva. Nebude Ježiš: Spasiteľ, Kristus: Pán a nebude nebeské kráľovstvo pre pyšných, smilníkov, modlárov a tých, čo sa klaňajú sebe samým a svojej vôli.
* Pozri Ezd1-10; Neh1-13; 1Mach 1-2
** Pozri Gn3,15; Iz7,14 Lk1,52
Apoštoli, učeníci a zástup idú pospolu za ním, kým sa znova vracia k prvej ohrade, ktorú chráni múr chrámových hradieb, tam je trocha sviežo, lebo je veľmi dusný deň. Terén je rozrytý kopytami zvierat, s porozhadzovanými kameňmi, ktoré obchodníci a peňazomenci používali na upevnenie svojich ohrád a stanov. Sú tu nedobre odsranené stopy po štvornožcoch, ktoré iba pred niekoľkými dňami odtiaľ vypratali...
Ježišovi sa to neprotiví a utiahne sa tam, do početného krúžku poslucháčov. Skôr, ako začne hovoriť, zavolá k sebe svojich apoštolov a povie im:
,,Poďte a dobre počúvajte. Včera ste chceli vedieť veľa vecí, o ktorých budem dnes hovoriť, a o ktorých som sa včera zmienil len okrajovo. Dávajte preto dobrý pozor, lebo sú to veľké poučenia pre všetkých a predovšetkým pre vás, mojoch služobníkov a pokračovateľov.
Počúvajte. Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu v správnom čase. Boli to smutné časy pre vlasť.* Keď sa skončilo vyhnanstvo v Babylone a z veľkodušnosti kráľa Kýra, sa obnovil národ a vodcovia ľudu cítili nutnosť obnoviť aj kult a poznanie Zákona. Lebo beda tomu národu, ktorý ich nemá na svoju obranu, vedenie a podporu proti najsilnejším nepriateľom národa, ktorými sú nemoráľnosť obyvateľov, odpor proti vodcom, nejednotnosť medzi rôznymi spoločenskými triedami a stranami, hriechy proti Bohu a proti blížnemu, bezbožnosť, z ktorých každý sám o sebe je trieštiacim prvkom a zároveň na seba privoláva nebeské tresty!
Povstali teda zákonníci alebo učitelia zákona, aby poúčali ľud, ktorý, pretože hovorí chaldejským jazykom, dedičstvom tvrdého zajatia, už nerozumel písmam napísaným čistou hebrejčinou. Povstali na pomoc kňazom, ktorých počet nestačil na plnenie úlohy vyučovať zástupy. Títo vzdelaní laici boli oddaní úcte Pánovi a prinášali o ňom ľuďom poznanie a viedli ich k Bohu. Ich vznik bol opodstatnený a prospešný. Lebo, pamätajte si všetci, aj veci, ktoré sa neskôr pre ľudskú slabosť zvrhnú - ako táto, ktorá sa v priebehu stáročí skazila -, majú v sebe vždy aspoň niečo dobré ako aj dobrý dôvod k existencii, aspoň počiatočný, pre ktorý Najvyšší dovolí, aby vznikli a trvali až dovtedy, kým ich Najvyšší nerozpráši, keď sa miera skazenosti naplní.
Premenou sekty Asidejcov vznikla neskôr iná sekta farizejov, aby s najprísnejšou morálkou a najnekompromisnejšou poslušnosťou podporovala Mojžišov zákon a ducha nezávislosti národa, a to vtedy, keď sa helenistická strana, vytorená v dôsleku tlakov a zvádzania, ktoré začali v čase Antiocha Epifana a čoskoro sa premenili na prenasledovanie tých, ktorí s nepoddali tlakom prefíkanca, ktorý sa v úsilí kraľovať v našej vlasti viac spoliehal na rozpad viery v srdciach než na svoje zbrane, a tak sa pokúšal zotročiť nás.
Zapamätajte si aj toto: Bojte sa skôr lichôtok a ľahkých spolkov s cudzincom, než jeho légií. Pretože pokiaľ budete verní Božím zákonom a vlasti, zvíťazíte, aj keď budete obklopení mocnými vojskami. Keď sa však nakazíte jemným jedom, ktorý vám ako opojný med ponúkne cudzinec, ktorý si s vami urobil plány, Boh vás pre vaše hriechy opustí a budete porazení a ujarmení i bez toho, žeby falošný spojenec viedol proti vašej zemi krutý boj. Beda tomu, kto nebdie ako strážca a neodmieta jemné nástrahy ľstivého a falošného suseda či spojenca, alebo vládcu, ktorý svoju vládu začína nad jedotlivcami tak, že oslabuje ich srdcia a kazí ich zvykmi a mravmi, ktoré nie sú naše, nie sú sväté, a preto nás robia nemilými Pánovi. Beda! Spomeňte si všetci, aké boli dôsledky pre vlasť z toho, že sa niektoré jej deti prispôsobili zvykom a mravom cudzinca, aby sa mu votreli do priazne a užívali si. Je dobré preukazovať lásku všetkým, aj národom, ktoré nemajú našu vieru, nemajú naše zvyky, a ktoré nám po stáročia škodili. No láska k týmto národom, ktorí sú vždy našimi blížnymi, nás nikdy nesmie priviesť k zapretiu Božieho zákona a vlasti z vypočítavosti kvôli nejakému zisku takto vymámenému od blízkeho. Nie. Cudzinci pohŕdajú tými, ktorí sú úslužní až na toľko, že zavrhnú najsvätejšie veci svojej vlasti. Tým, že zaprieme otca a matku - teda Boha a vlasť -, nezískame si úctu a slobodu.
Bolo teda dobré, že v správnom čase povstali aj farizeji, aby postavili hrádzu proti záplavám blata cudzích zvykov a mravov. Opakujem: každá vec, ktorá vznikne a pretrváva, má svoj dôvod existencie. Treba ju rešpektovať pre to, čo vykonala, ak už nie pre to, čo koná. Pretože ak sa aj previnila, neprináleží ľuďom, aby ju urážali, a ešte menej, aby proti nej brojili. Je iný, kto to vie urobiť: Boh a ten, ktorého on poslal, a ktorý má právo a povinnosť otvoriť svoje ústa a otvoriť vaše oči, aby ste vy i oni poznali zmýšľanie Najvyššieho a konali spravodlivo. Ja a nik iný. Ja, pretože hovorím z Božieho poverenia. Ja, pretože môžem hovoriť, keďže nemám v sebe žiaden z hriechov, ktoré vás pohoršujú, keď vidíte, že ich páchajú zákonníci a farizeji, ale ktoré, ak môžete, páchate aj vy."
Ježiš začal hovoriť potichu, pozvoľna dvíhal hlas a pri týchto posledných slovách hrmí ako zvuk trúby.
Židia a pohania ho zamyslene a pozorne počúvajú. A ak Židia tlieskajú, keď Ježiš spomína vlasť a otvorene nazýva menami cudzincov, ktorí ich podmanili a spôsobili im utrpenie, tak pohania zas obdivujú rečnícky štýl a tešia sa, že počujú túto reč, hodnú veľkého rečníka, ako si vravia.
Ježiš opäť stíši hlas a pokračuje v príhovore:
,,Toto som vám povedal, aby som vám pripomenul dôvod existencie zákonníkov a farizejov, a ako a prečo zasadli na Mojžišovu stolicu, a ako a prečo hovoria, a ich slová nie sú márne. Preto robte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte. Lebo hovoria, aby ste daným spôsobom konali, ale potom nekonajú to, čo prikazujú, že sa má robiť. Vskutku vyučujú zákony ľudskosti z Pentateuchu, no potom viažu ťažké, až neúnosné, neľudské bremená iným, zatiaľ čo sami tie ťarchy nechcú ani prstom pohnúť, ba sa ich ani nedotknú.
Ich životným pravidlom je, aby ich ľudia videli, všímali si ich a obdivovali ich za ich skutky, ktoré konajú tak, aby ich bolo vidno a dostalo sa im za ne chvály. A porušujú zákon lásky, lebo sa radi označujú za vyčlenených a pohŕdajú tými, ktorí nie sú z ich sekty. Vyžadujú, aby ich oslovovali titulom učiteľ a aby im ich učeníci vzdávali úctu, akú oni nevzdávajú Bohu. Pre svoju múdrosť a moc sa považujú za bohov, v srdciach svojich učeníkov chcú byť vyvýšení nad otca a matku, nárokujú si, aby ich učenie bolo nad Božím učením a vyžadujú, aby sa uplatňovalo do bodky, hoci je to skreslovanie pravého Zákona a v porovnaní so Zákonom je podradnejšie než je tento vrch v porovnaní s výškou Veľkého Hermonu, ktorý prevyšuje celú Palestínu. Sú aj bludári, lebo niektorí veria v reinkarnáciu a v osudovosť ako pohania, a iní - hoci popierajú, čo tí prví prijímajú - popierajú fakticky, aj ak nie v účinku, to, čo sám Boh predložil veriť, keď sa označil za jediného Boha, ktorému treba vzdávať úctu, a nazval otca a matku druhými po Bohu, ktorí ako takí majú právo, aby ich deti poslúchali viac než učiteľa, ktorý nie je božský.
Lebo vám teraz hovorím: ,Kto miluje otca a matku viac ako mňa, nie je súci do Božieho kráľovstva,' no nie preto, aby som vám odporučil nelásku k príbuzným, ktorých si máte ctiť a pomáhať im; ani im nesmiete odrieknúť pomoc a povedať: ,To sú peniaze na chrám' či nedať im prístrešok a povedať: ,Moje postavenie mi to nedovoľuje,' alebo vziať im život a povedať: ,Zabijem ťa, lebo miluješ Učiteľa,' ale preto, aby ste správne milovali príbuzných, čiže trpezlivo a silno s miernosťou lásky, ktorá si vie - bez toho, aby znenávidela príbuzného, ktorý hreší a spôsobuje vám bolesť tým, že vás nenasleduje po ceste Života: po mojej ceste -, ktorá si vie vybrať medzi mojím zákonom a rodinným egoizmom a presadzovaním svojvôle v rodine. Milujte príbuzných, poslúchajte ich vo všetkom, čo je sväté. No buďte odhodlaní ísť na smrť, nie spôsobiť smrť, ale hovorím - zomrieť, ak vás príbizní chcú priviesť k zrade povolania, ktoré Boh do vás vložil, aby ste boli občanmi Božieho kráľovstva, ktoré som prišiel ustanoviť.
Nenapodobňujte zákonníkov a farizejov, ktorí sú rozdelení medzi sebou, hoci predstierajú, že sú jednotní. Vy, Kristovi učeníci, buďte skuočne jednotní, jedny pre druhých, vodcovia vľúdni k podriadeným, podriadení prívetiví k vodcom, jedno v láske a v cieli vášho zjednotenia: dosiahnúť moje kráľovstvo a v deň môjho súdu byť po mojej pravici. Pamätajte si, že rozdelené kráľovstvo už nie je kráľovstvom a nemôže existovať. Buďte teda jednotní medzi sebou v láske ku mne a k môjmu učeniu. Rovnošatou kresťana, lebo tak sa budú volať moji poddaní, nech je láska a jednota, rovnosť v ošatení, spoločné užívanie majetku, bratstvo sŕdc. Všetci za jedného, jeden za všetkých. Kto má, nech pokorne dá. Kto nemá, nech pokorne prijme a pokorne odhalí svoje potreby bratom, aby o nich vedeli. A bratia nech láskavo vypočujú potreby bratov, aby sa naozaj cítili ako ich bratia.
Pamätajte si, že váš Učiteľ bol často hladný, bola mu zima a mal ďaľších tisíc potrieb a ťažkostí, ktoré pokorne odhalil ľuďom, on, Božie Slovo. Pamätajte si, že odmenu dostane i ten, kto milosrdne podá hoci len dúšok vody. Pamätajte si, že blaženejšie je dávať, ako prijímať. V týchto troch pripomienkach nech chudobný nájde silu požiadať bez toho, aby sa cítil pokorený, mysliac na to, že ja som to robil pred ním, a odpustiť, keď bude odstrčený, mysliac na to, že Synovi človeka neraz odopreli miesto a pokrm, ktoré sa dávajú psom, čo strážia stádo. A bohatý nech veľkodušne dá svoje bohatstvo mysliac na to, že mrzká minca, ničomné peniaze našepkávané Satanom, z deviatich desatín príčina skazy sveta, sa zmenia na nesmrteľný rajský poklad, ak sa dajú z lásky.
Buďte odetí do svojich čností. Nech sú mnohoraké, avšak známe iba Bohu. nekonajte ako farizeji, ktorí si rozširujú modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú prvé stolce v synagógach a úctivé pozdravy na námestiach a keď ich ľudia oslovujú: ,Rabbi.' Len jeden je Učiteľ: Kristus. Vy, ktorí v budúcnu nudte noví učitelia, hovorím vám, moji apoštoli a učeníci, pamätajte si, že iba ja som váš Učiteľ. A budem ním, aj keď už nebudem medzi vami. Lebo iba Múdrosť vyučuje. Nedávajte sa preto voľať učiteľmi, lebo vy sami ste učeníci. Ani otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je Otec všetkých: váš Otec, ktorý je na nebesiach. Táto pravda nech vás upevňuje v múdrosti, aby ste sa skutočne všetci medzi sebou cítili ako bratia, tí, ktorí riadia, ako aj tí, ktorí sú riadení, a preto sa milujte ako dobrí bratia. Ani z tých, ktorí budú riadiť, nech sa nik nedá volať vodcom, lebo len jeden je váš spoločný vodca: Kristus.
Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Byť sluhom Božích sluhov nie je poníženie, ale je to napodobňovanie mňa, ktorý som bol mierny a pokorný, vždy pripravený milovať svojich bratov v Adamovom tele a pomáhať im mocou, ktorú v sebe mám ako Boh. Ani som neponížil božské pri službe ľuďom. Pretože pravý kráľ je ten, kto vie vládnuť nielen nad ľuďmi, ale vie ovládať ľudské vášne a ako prvú pochabú pýchu. Pamätajte si: kto sa ponižuje, bude povýšený, a kto sa povyšuje, bude ponížený.
Žena, o ktorej hovoril Pán v druhej kapitole Genezis,** Panna o ktorej hovorí Izajáš, Matka - Panna, Emanuela prorokovala a spievala túto pravdu o novom čase: ,Pán mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.' Božia Múdrosť prehovorila cez pery tej, ktorá bola Matkou milosti a Stolicou múdrosti. A ja opakujem inšpirované slová, ktoré ma chválili spolu s Otcom a Duchom Svätým v našich obdivuhodných dielach, keď som sa ja, Človek, bez porušenia Panny utváral v jej lone bez toho, žeby som prestal byť Bohom. Nech sú normou pre tých, ktorí chcú zrodiť Krista vo svojich srdciach a prísť do Kristovho kráľovstva. Nebude Ježiš: Spasiteľ, Kristus: Pán a nebude nebeské kráľovstvo pre pyšných, smilníkov, modlárov a tých, čo sa klaňajú sebe samým a svojej vôli.
* Pozri Ezd1-10; Neh1-13; 1Mach 1-2
** Pozri Gn3,15; Iz7,14 Lk1,52
,,...a nebude nebeské kráľovstvo pre pyšných, smilníkov, modlárov a tých, čo sa klaňajú sebe samým a svojej vôli.
Preto beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, ktorí si myslíte, že môžete zatvárať svojimi ustanoveniami, ktoré sa nedajú uskutečňovať - a skutočne, keby za nimi stál Boh, boli by nezlomným zámkom pre väčšinu ľudí -, ktorí si myslíte, že môžete zatvárať nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, čo pozdvihujú svojho ducha k nemu, aby našli silu vo svojich namáhavých pozemských dňoch! Beda vám, pretože sami doň nevchádzate, nechcete vojsť, lebo neprijímate Zákon nebeského kráľovstva, a ostatným, stojacim pred tou bránou, vojsť nedovolíte, ba vy, neústupní, ju ešte posilňujete závorami, ktoré Boh nepoložil.
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, ktorí vyjedáte domy vdov pod zámienkou, že sa dlho modlíte. Za to vás postihne prísnejší súd!
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, a pritom míňate nie svoj majetok, aby ste získali jednoho prozelytu, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami!
Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte: ,Kto by prisahal na chrám, jeho prísaha nič nie je, ale kto by prísahal na chrámové zlato, toho už prísaha viaže.' Hlupáci a slepci! Čo je viac: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje? A hovoríte: ,Kto by prisahal na oltár, jeho prísaha nič nie je, ale kto by prisahal na obetný dar, čo je na oltári, vtedy ho už prísaha viaže a je platná.' Slepci! Čože je viac: obetný dar či oltár, ktorý ten dar posväcuje? Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň a na všetko, čo je na ňom, a kto prisahá na chrám, prisahá naň a na toho, ktorý v ňom býva, a kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, kto na ňom sedí.
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru, anízu a rasce, ale zanedbávate, čo je v Zákone dôležitejšie - spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto sú čnosti, ktoré bolo treba robiť, a tamtie menej závažné veci nezanedbávať!
Slepí vodcovia! Precedziate nápoje zo strachu, aby ste sa nenakazili pri prehltnutí utopeného komára, a potom prehĺtate ťavu, a necítite sa za to nečistí.
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri ste plní lúpeže a nečistory. Slepý farizej, vyčisti svoju čašu a misu najprv znútra tak, aby bola čistá aj zvonka!
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, ktorí lietate ako nočné sovy v tme kvôli nerestným činom, a po nociach vyjednávate s pohanmi, zlodejmi a zradcami, a potom, ráno, keď zahladíte stopy po svojich tajných obchodoch, vystupujete v peknom šate do chrámu.
Beda vám, čo vyučujete zákony lásky a spravodlivosti obsiahnuté v Knihe Levitikus, a potom ste závistliví, zlodeji, falošní, ohovárate, utláčate, ste nespravodliví, pomstychtiví, nenávistní, až dospejete k tomu, že odstránite toho, kto je vám na ťarchu, hoci je z vašej krvi, a prepustíte pannu, ktorá sa stala vašou manželkou, a prepustíte deti, ktoré ste s ňou mali, lebo sú postihnuté, a obviníte z cudzoložstva alebo z nečistej choroby manželku, ktorá sa vám už nepáči, aby ste sa jej zbavili, vy, nečistí vo svojich chlipných srdciach smilníkov, hoci takí nevyzeráte v očiach ľudí, ktorí vaše konanie nepoznajú. Podobáte sa obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty. Takí ste aj vy. Áno. Takí! Navonok sa zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky a hovoríte: ,Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi ako spolupáchatelia prelievali krv prorokov.' A tak sami svedčíte proti sebe, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. Vy už, napokon, dovŕšte mieru svojich otcov! Ó, hadi, vreteničie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla?
Preto, hľa, ja, Božie Slovo, vám hovorím: Ja, Boh, k vám posielam nových prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať na vašich súdoch a vo vašich synagógach, za vašimi hradbami, a iných budete prenasledovať z mesta do mesta, aby na vás všetkých padla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela* až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna,** ktorého ste zabili medzi nádvorím chrámu a oltárom, lebo vám z lásky k vám pripomenul váš hriech, aby ste sa zaň kajali, a navrátili k Pánovi. Tak je. Vy nenávidíte tých, čo chcú vaše dobro a láskyplne vás privolávajú na Božie cesty.
Veru, hovorím vám, že toto všetko sa udeje, zločin i dôsledky. Veru, hovorím vám: To všetko padne na toto pokolenie.
Ó, Jeruzalem, Jeruzalem! Jeruzalem, ktorý zabíjaš svojich prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a ty si nechcel! Ale teraz, počuj, Jeruzalem! Ale teraz, počujte vy všetci, čo ma nenávidíte a nenávidíte všetko, čo prichádza od Boha. Ale teraz, počujte, vy, čo ma milujete a strhnú vás tresty určené pre prenasledovateľov Božích poslov. A počujte aj vy, ktorí nie ste z tohto ľudu, no tiež ma počúvate, počúvajte, aby ste vedeli, kto je ten, kto sa vám prihovára a kto predpovedá bez toho, že by musel skúmať let či spev vtákov, alebo nebeské javy, ani vnútornosti obetovaných zvierat, či plameň a dym zápalných obiet, pretože celá budúcnosť je prítomnosťou pre toho, kto sa vám prihovára... ,Tento váš dom ostáva pustý. Lebo vám hovorím, hovorí Pán: Odteraz ma neuvidíte, až kým nebudete aj vy hovoriť: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.«'"***
Ježiš je zjavne zmorený a rozhorúčený. Tak z vypätia z dlhej a burácajúcej reči ako aj z dusnoty bezveterného dňa. Tlačený ku stene davom ľudí, prebodávaný pohľadmi tisícok zreničiek cítiac všetku nenávisť ľudí, ktorí ho počúvajú spod stĺporadia Nádvoria pohanov, i všetku lásku alebo aspoň obdiv, ktoré ho obklopujú, vyzerá skutočne vyčerpaný. Potrebuje odpočinok. A hľadá ho, a tak hovorí svojim apoštolom a sedemdeiatim učeníkom, ktorí si ako kliny pomaly preradzili prechod v zástupe a teraz sú v prvej línii, bariéra vernej lásky okolo neho: ,,Vyjdime z chrámu a poďme von. Potrebujem tieň, ticho a chládok. Veru, toto miesto vyzerá, akoby už horelo ohňom nebeského hnevu."
S námahou mu prerádžajú cestu, a tak môžu vyjsť najbližšou bránou, kde sa Ježiš usiluje s mnohými rozlúčiť, no zbytočne. Chcú ísť za ním za každú cenu.
Učeníci zatiaľ pozorujú chrámový kváder blyštiaci sa v poludňajšom slnku a upozornia Učiteľa na mohutnosť stavby: ,,Pozri, čo za kamene a aká stavba z nich!"
,,A predsa z nich tu nezostane kameň na kameni," odpovie Ježiš.
,,Nie! Kedy? Ako?" vypytujú sa mnohí.
Ale Ježiš neodpovie.
(pokračovanie)
* Gn 4,8
** 2Krn 24,20-22
*** Ž 118,26
Preto beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, ktorí si myslíte, že môžete zatvárať svojimi ustanoveniami, ktoré sa nedajú uskutečňovať - a skutočne, keby za nimi stál Boh, boli by nezlomným zámkom pre väčšinu ľudí -, ktorí si myslíte, že môžete zatvárať nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, čo pozdvihujú svojho ducha k nemu, aby našli silu vo svojich namáhavých pozemských dňoch! Beda vám, pretože sami doň nevchádzate, nechcete vojsť, lebo neprijímate Zákon nebeského kráľovstva, a ostatným, stojacim pred tou bránou, vojsť nedovolíte, ba vy, neústupní, ju ešte posilňujete závorami, ktoré Boh nepoložil.
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, ktorí vyjedáte domy vdov pod zámienkou, že sa dlho modlíte. Za to vás postihne prísnejší súd!
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, a pritom míňate nie svoj majetok, aby ste získali jednoho prozelytu, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami!
Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte: ,Kto by prisahal na chrám, jeho prísaha nič nie je, ale kto by prísahal na chrámové zlato, toho už prísaha viaže.' Hlupáci a slepci! Čo je viac: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje? A hovoríte: ,Kto by prisahal na oltár, jeho prísaha nič nie je, ale kto by prisahal na obetný dar, čo je na oltári, vtedy ho už prísaha viaže a je platná.' Slepci! Čože je viac: obetný dar či oltár, ktorý ten dar posväcuje? Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň a na všetko, čo je na ňom, a kto prisahá na chrám, prisahá naň a na toho, ktorý v ňom býva, a kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, kto na ňom sedí.
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru, anízu a rasce, ale zanedbávate, čo je v Zákone dôležitejšie - spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto sú čnosti, ktoré bolo treba robiť, a tamtie menej závažné veci nezanedbávať!
Slepí vodcovia! Precedziate nápoje zo strachu, aby ste sa nenakazili pri prehltnutí utopeného komára, a potom prehĺtate ťavu, a necítite sa za to nečistí.
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri ste plní lúpeže a nečistory. Slepý farizej, vyčisti svoju čašu a misu najprv znútra tak, aby bola čistá aj zvonka!
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, ktorí lietate ako nočné sovy v tme kvôli nerestným činom, a po nociach vyjednávate s pohanmi, zlodejmi a zradcami, a potom, ráno, keď zahladíte stopy po svojich tajných obchodoch, vystupujete v peknom šate do chrámu.
Beda vám, čo vyučujete zákony lásky a spravodlivosti obsiahnuté v Knihe Levitikus, a potom ste závistliví, zlodeji, falošní, ohovárate, utláčate, ste nespravodliví, pomstychtiví, nenávistní, až dospejete k tomu, že odstránite toho, kto je vám na ťarchu, hoci je z vašej krvi, a prepustíte pannu, ktorá sa stala vašou manželkou, a prepustíte deti, ktoré ste s ňou mali, lebo sú postihnuté, a obviníte z cudzoložstva alebo z nečistej choroby manželku, ktorá sa vám už nepáči, aby ste sa jej zbavili, vy, nečistí vo svojich chlipných srdciach smilníkov, hoci takí nevyzeráte v očiach ľudí, ktorí vaše konanie nepoznajú. Podobáte sa obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty. Takí ste aj vy. Áno. Takí! Navonok sa zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky a hovoríte: ,Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi ako spolupáchatelia prelievali krv prorokov.' A tak sami svedčíte proti sebe, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. Vy už, napokon, dovŕšte mieru svojich otcov! Ó, hadi, vreteničie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla?
Preto, hľa, ja, Božie Slovo, vám hovorím: Ja, Boh, k vám posielam nových prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať na vašich súdoch a vo vašich synagógach, za vašimi hradbami, a iných budete prenasledovať z mesta do mesta, aby na vás všetkých padla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela* až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna,** ktorého ste zabili medzi nádvorím chrámu a oltárom, lebo vám z lásky k vám pripomenul váš hriech, aby ste sa zaň kajali, a navrátili k Pánovi. Tak je. Vy nenávidíte tých, čo chcú vaše dobro a láskyplne vás privolávajú na Božie cesty.
Veru, hovorím vám, že toto všetko sa udeje, zločin i dôsledky. Veru, hovorím vám: To všetko padne na toto pokolenie.
Ó, Jeruzalem, Jeruzalem! Jeruzalem, ktorý zabíjaš svojich prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a ty si nechcel! Ale teraz, počuj, Jeruzalem! Ale teraz, počujte vy všetci, čo ma nenávidíte a nenávidíte všetko, čo prichádza od Boha. Ale teraz, počujte, vy, čo ma milujete a strhnú vás tresty určené pre prenasledovateľov Božích poslov. A počujte aj vy, ktorí nie ste z tohto ľudu, no tiež ma počúvate, počúvajte, aby ste vedeli, kto je ten, kto sa vám prihovára a kto predpovedá bez toho, že by musel skúmať let či spev vtákov, alebo nebeské javy, ani vnútornosti obetovaných zvierat, či plameň a dym zápalných obiet, pretože celá budúcnosť je prítomnosťou pre toho, kto sa vám prihovára... ,Tento váš dom ostáva pustý. Lebo vám hovorím, hovorí Pán: Odteraz ma neuvidíte, až kým nebudete aj vy hovoriť: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.«'"***
Ježiš je zjavne zmorený a rozhorúčený. Tak z vypätia z dlhej a burácajúcej reči ako aj z dusnoty bezveterného dňa. Tlačený ku stene davom ľudí, prebodávaný pohľadmi tisícok zreničiek cítiac všetku nenávisť ľudí, ktorí ho počúvajú spod stĺporadia Nádvoria pohanov, i všetku lásku alebo aspoň obdiv, ktoré ho obklopujú, vyzerá skutočne vyčerpaný. Potrebuje odpočinok. A hľadá ho, a tak hovorí svojim apoštolom a sedemdeiatim učeníkom, ktorí si ako kliny pomaly preradzili prechod v zástupe a teraz sú v prvej línii, bariéra vernej lásky okolo neho: ,,Vyjdime z chrámu a poďme von. Potrebujem tieň, ticho a chládok. Veru, toto miesto vyzerá, akoby už horelo ohňom nebeského hnevu."
S námahou mu prerádžajú cestu, a tak môžu vyjsť najbližšou bránou, kde sa Ježiš usiluje s mnohými rozlúčiť, no zbytočne. Chcú ísť za ním za každú cenu.
Učeníci zatiaľ pozorujú chrámový kváder blyštiaci sa v poludňajšom slnku a upozornia Učiteľa na mohutnosť stavby: ,,Pozri, čo za kamene a aká stavba z nich!"
,,A predsa z nich tu nezostane kameň na kameni," odpovie Ježiš.
,,Nie! Kedy? Ako?" vypytujú sa mnohí.
Ale Ježiš neodpovie.
(pokračovanie)
* Gn 4,8
** 2Krn 24,20-22
*** Ž 118,26