Úloha najvyššej autority pre náuku viery dnes spočíva predovšetkým v „zvyšovaní inteligencie viery, aby sa predišlo nielen chybám, ale aj určitým rozhodnutiam, ktoré „uhasia“ ducha, pretože hoci sú formálne správne, môžu podkopať bohatstvo viery.“ Týmito slovami prefekt, kardinál Víctor Manuel Fernández, ilustruje úlohu Dikastéria pre náuku viery, ktoré vo svojej štruktúre zahŕňa aj troch tajomníkov - kňazov:
Armando Matteo / Talian/

John Joseph Kennedy / biskup, z Írska/

Charles Jude Scicluna / arcibiskup z Malty/

Pápež František 21. januára 2015 nominoval Mons. Sciclunu za prezidenta Špeciálneho kolégia v rámci Kongregácie pre náuku viery, ktoré bude prejednávať odvolania v procesoch týkajúcich sa závažných priestupkov ustanovených podľa motu proprio Sacramentorum Sanctitatis Tutela.
Sacramentorm Sanctitatis Tutela 2021 Revision - Men of Melchizedek - Imlay City, Michigan

Dikastérium pre náuku viery (lat. Dicasterium pro doctrina fidei; do roku 2022 Kongregácia pre náuku viery) je centrálna inštitúcia rímskokatolíckej cirkvi na ochranu cirkvi pred kacírstvom, teda odlišným vierovyznaním, založená pápežom Pavlom III. nariadením „Licet ab initio“ z 21. júla 1542 ako Congregatio Romanae et universalis Inquisitionis (slov. Kongregácia rímskej a univerzálnej inkvizície).
Pred reformou rímskej kúrie pápežom Františkom z roku 2022 sa táto inštitúcia volala Kongregácia pre náuku viery (lat. Congregatio pro doctrina fidei
arcibiskup z Argentíny,
kardinál Svätej rímskej cirkvi
Fernández viedol Teologickú fakultu Pápežskej katolíckej univerzity v Argentíne a 15. decembra 2009 ho kardinál Bergoglio navrhol za jej rektora.
Fernández neodpovedal na námietky proti jeho vymenovaniu zo strany Kongregácie pre náuku viery.[3] Bergoglio nesúhlasil s takýmto spochybňovaním jeho úsudku a Fernández považoval samotný proces za neúctivý (napr. cestoval do Ríma a Kongregácia zrušila zasadnutie na poslednú chvíľu[1]). V júli 2023, po svojej nominácii za prefekta Dikastéria pre náuku viery, Fernández uviedol, že ho kongregácia kedysi „dokonca vyšetrovala“. Dodal tiež, že v priebehu niekoľkých mesiacov „vyjasnil [svoje] skutočné postoje [Kongregácii pre náuku viery] a všetko sa pokojne vyriešilo“. Kardinál Gerhard Müller, ktorý viedol túto inštitúciu v rokoch 2012 až 2017, potvrdil, že kongregácia viedla koncom nultých rokov 21. storočia spis o Fernándezovi kvôli obavám o jeho teológiu.
Pápež František vymenoval Fernándeza do komisie, ktorá vypracovala záverečné posolstvo (tzv. relatio) mimoriadnej biskupskej synody o rodine, ktorá sa konala v októbri 201
Fernández ukončil svoje pôsobenie vo funkcii rektora katolíckej univerzity v Argentíne 25. apríla 2018,[14] keďže naplnil dve po sebe idúce funkčné obdobia.
Spolu s oznámením o jeho vymenovaní bol zverejnený aj „veľmi nezvyčajný“[21] list pápeža Františka Fernándezovi napísaný v španielčine.[22] V ňom definoval jeho poslanie slovami: „Dikastérium, ktorému budete v budúcnosti predsedať, začalo používať nemorálne metódy. Boli to časy, keď sa namiesto podpory teologických vedomostí sledovali možné doktrinálne omyly. To, čo od vás očakávam, je určite niečo veľmi odlišné.
3] V liste Fernándezovi napísal, aby rozvíjal teológiu zameranú na „zvyšovanie inteligencie a odovzdávanie viery v službe evanjelizácie“, pričom poznamenal, že jeho celoživotná práca ukázala, že vie, ako „uviesť teologické poznatky do dialógu so životom svätého Božieho ľudu.“ Upriamil tak pozornosť skôr sem ako na novú zodpovednosť kongregácie za duchovnú disciplínu a prípady sexuálneho zneužívania.
V liste veriacim svojej arcidiecézy Fernández uviedol, že pôvodne odmietol vymenovanie, pretože sa necítil „kvalifikovaný alebo vyškolený“ na to, aby viedol sekciu dikastéria zodpovednú za zneužívanie detí, avšak ustúpil, keď bol uistený, že odborníci v tejto sekcii sú schopní pracovať samostatne
??????
V rozhovore po svojom vymenovaní Fernández povedal, že je proti požehnaniam osôb rovnakého pohlavia, ale uviedol, že také, ktoré nevyvolávajú zmätok, by mali byť potvrdené.
Jeho vzťah s pápežom Františkom sa datuje od jeho práce pre Argentínsku biskupskú konferenciu, kde preukázal svoju schopnosť začleniť rôzne názory do zostavovania skupinových vyhlásení
Pre svoju povesť Františkovho „dôveryhodného teológa“ sa hovorí, že bol hlavným autorom Amoris Laetitia, apoštolskej exhortácie, ktorú František vydal v roku 2016 po dvoch zasadnutiach Biskupskej synody o rodine.[31] Vo svojej vlastnej rozšírenej obhajobe Amoris, Fernández argumentoval v prospech väčšej slobody pri rozhodovaní o podávaní prijímania rozvedeným a znovu zosobášeným. Napísal, že „nie je možné v každom jednotlivom prípade tvrdiť, že tieto [sexuálne] akty sú vážne nečestné v subjektívnom zmysle. V zložitosti konkrétnych situácií, aj podľa sv. Tomáša [Akvinského] ,narastá neurčitosť‘“. [3] Povedal tiež, že „v mnohých otázkach som oveľa progresívnejší ako pápež
Fernández uviedol: „Napríklad nie je dobré postaviť sa proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia, pretože ľudia majú tendenciu vidieť nás ako skupinu odporných, krutých, necitlivých, dokonca prehnaných jednotlivcov. Je však úplne iné hovoriť o kráse manželstva a harmónii rozdielov, ktoré tvoria súčasť zväzku medzi mužom a ženou. Tento pozitívny kontext ukazuje a hovorí sám za seba, že používanie rovnakého pojmu „manželstvo“ na opísanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia je nevhodné.
???????
MYSICKÝ ORGAZMUS je diabolstvo!
Škandál prefekta Dikastéria pre náuku viery, kardinála Victora M. Fernándeza:
jeho kniha o orgazmoch – La pasión mística
Kniha La pasión mística, neboli uvedené na oficiálnom zozname prác kardinála Fernándeza, keď nastupoval do funkcie.
I keď iného charakteru ako sa praktizuje ako tzv.kundalini v sekte Hara Krišna.
Asi je to jediný slovenský portál,
ktorý sa odváži takto hodnotiť dielo pána kardinála.:
---------------------------------------------------------------------
MOC TICHA
kardinál SARAH