Dať mu šancu?
Psík z útulku
Od psov sa učíme VERNOSTI. Ale ku krutému človeku sa nevracajú.
Ale aj po mnohých rokoch spoznajú svojho dobrého priateľa - majiteľa.
10.11.2025
Láska k zvieratám je súčasťou ekológie, o ktorej sa vo vašej dobe hovorí.
Ale láska k Bohu a láska k dušiam, tkoré chcem zachraňovať, je vašou úlohou, ak ma milujete!
Luisa Piccarretová vo svojich spisoch zdôrazňuje svoju lásku ku všetkému stvoreniu vrátane zvierat tým, že zdôrazňuje povinnosť opätovať Bohu lásku ku všetkým Jeho stvoreniam. Verila, že milovať a byť vďačný za všetko, čo Boh stvoril, je prvou povinnosťou tvora. Táto láska sa rozširuje na všetky stvorené veci, pretože ona a jej spisy hovoria o opätovaní Bohu s láskou za Jeho dielo v stvorení, ktoré zahŕňa všetky zvieratá.
Vďačnosť za celé stvorenie: Piccarretová verila, že prvou a najdôležitejšou povinnosťou tvora je prejavovať Bohu vďačnosť za všetky Jeho stvorenia. To zahŕňa uvedomenie si, že Boh vložil svoju lásku do každej časti svojho stvorenia, od najmenšej po najväčšiu..
Láska ku všetkému, čo Boh stvoril: Jej spisy odrážajú hlbokú lásku a uznanie pre celé Božie stvorenie vrátane prírodného sveta a jeho stvorení.
Súčasť Božej lásky: Myšlienka je, že nemilovať a nevzdávať vďaku za Božie stvorenia, je „podvod“ voči Bohu, pretože neuznáva zdroj týchto darov. Namiesto toho by sa človek mal „oplatiť Bohu svojou malou láskou, svojou vďačnosťou, svojím ‚ďakujem‘ Tomu, ktorý pre ňu urobil toľko“.
Z knihy Malé kvietky svätého Františka:
O najsvätejšom zázraku svätého Františka pri skrotení divokého vlka z Gubbia
V čase, keď svätý František žil v meste Gubbio, objavil sa v okolí veľký vlk, taký hrozný a divoký, že nielenže požieral iné zvieratá, ale robil korisťou aj ľudí; a keďže sa často približoval k mestu, všetci ľudia boli vo veľkom strachu a chodili ozbrojení, akoby išli do boja. Napriek týmto opatreniam, ak by sa s ním niektorí obyvatelia niekedy stretli osamote, vedeli, že určite ich zožerie, pretože všetka obrana bola zbytočná: a zo strachu pred vlkom sa neodvážili ísť za mestské hradby.
Svätý František, cítiac veľký súcit s obyvateľmi Gubbia, sa rozhodol ísť a stretnúť sa s vlkom, hoci mu všetci radili, aby to nerobil.
Urobil znamenie svätého kríža a VLOŽIL VŠETKU SVOJU DOVERU V BOHA.
Vyšiel z mesta a vzal so sebou svojich bratov. Tí sa však báli ísť ďalej, a tak sa svätý František sám vydal k miestu, kde sa vlk nachádzal, zatiaľ čo ho z diaľky nasledovalo mnoho ľudí, ktorí boli svedkami zázraku.
Keď vlk uvidel všetok ten dav, bežal k svätému Františkovi s otvorenými čeľusťami. Keď sa priblížil, svätý urobil znamenie kríža a zvolal:
„Poď sem, brat vlk; prikazujem ti v mene Krista, aby si neublížil mne ani nikomu inému!
Je úžasné povedať, že sotva sa svätý František prežehnal, hrozný vlk, zavrel čeľuste, prestal bežať a priblížil sa k svätému Františkovi, ľahol si mu k nohám pokorne ako baránok.
A svätý sa k nemu takto prihovoril: „Brat vlk, napáchal si v tejto krajine veľa zla, ničil a zabíjal si Božie stvorenia bez jeho dovolenia; áno, nielen zvieratá si ničil, ale dokonca si sa odvážil pohltiť ľudí, stvorených na Boží obraz; za čo si hoden byť obesený ako lupič a vrah. Všetci ľudia kričia proti tebe, psy ťa prenasledujú a všetci obyvatelia tohto mesta sú tvojimi nepriateľmi; ale ja uzavriem mier medzi nimi a tebou, ó, brat vlk, ak ich už viac neurazíš a oni ti odpustia všetky tvoje minulé priestupky a ani ľudia, ani psy ťa už nebudú prenasledovať.
Keď vlk vypočul tieto slová, sklonil hlavu a pohybmi tela, chvosta a očí dal najavo, že súhlasí s tým, čo povedal svätý František.
Svätý František dodal: „Keďže si ochotný uzavrieť tento mier, sľubujem ti, že ťa budú obyvatelia tejto krajiny každý deň kŕmiť, pokiaľ budeš medzi nimi žiť; už nebudeš trpieť hladom, pretože práve hlad ťa prinútil spáchať toľko zla; ale ak toto všetko pre teba získam, musíš zo svojej strany sľúbiť, že už nikdy nenapadneš žiadne zviera ani človeka; sľubuješ?“
Potom vlk sklonil hlavu a dal najavo, že súhlasí.
Svätý František sa znova opýtal: „Brat vlk, prisaháš na svoju vieru, aby som mohol dôverovať tomuto tvojmu sľubu?“
A natiahol ruku a prijal vlčí sľub.
Vlk totiž zdvihol labu a dôverne ju vložil do ruky svätého Františka, čím mu dal jediný sľub, ktorý bol v jeho moci.
Potom sa k nemu svätý František znova obrátil: „Brat vlk, prikazujem ti v mene Krista, aby si ma okamžite nasledoval, bez váhania a pochybností, aby sme mohli spolu ísť ratifikovať tento mier, ktorý sme uzavreli v mene Božom.“
A vlk ho poslúchol a kráčal po jeho boku pokorne ako baránok až k veľkému
úžasu všetkých ľudí!
Keď sa správa o tomto najúžasnejšom zázraku rýchlo rozšírila po meste, všetci obyvatelia, muži aj ženy, malí aj veľkí, mladí aj starí, sa zhromaždili na trhovisku, aby videli svätého Františka a vlka. Keď sa všetci ľudia zhromaždili, svätý VSTAL, ABY KÁZAL....