13.máj 1917 FATIMA
https://nebeske.estranky.sk/clanky/poboznost-pat-prvych-sobot-v-mesiaci.html
https://nebeske.estranky.sk/clanky/eucharistia---zjavenie-vo-fatime-.html
.
Píše sa rok 1917. V Európe zúri vojna.
Fatima je malá dedina v Portugalsku, 190 od hlavného mesta Lisabonu, v diecéze Leiria.
13.mája 1917 pásli tri deti svoje stáda na malej výšine neďaleko obce. Prichádzali tu každý deň.
Deti nevedeli čítať, ani písať, hoci Lucia bola už 10-ročná, František 9 ročný a Hyacintka 7-ročná.
Dokázali sa však modliť ruženec.
A Lucia bola tá, ktorá už prijímala Spasiteľa vo svätej Hostii.
13.mája .1917 sa týmto pastierikom ZJAVILA PANI V SNEHOBIELYCH ŠATÁCH.
V zopnutých rukách držala ruženec. Vznešená pani sa dívala na deti.
Zbožné srdce Lucie tušilo, že to je Matka Božia. Po chvíli sa opýtala: Odkiaľ ste?
Pani odpovedala: Prichádzam z neba!
A tak sa začali zjavenia Panny Márie Fatimskej.
Panna Mária sa potom pýtala:
Chcete sa obetovať Bohu?
Ste pripravení priniesť každú obetu, chcete prijať všetky utrpenia, ktoré na vás budú zoslané
ako ZMIERENIE ZA HRIECHY MNOHÝCH HRIEŠNIKOV,
ktorými je
VELEBNOSŤ BOHA URÁŽANÁ?
Chcete prijať na seba utrpenie za obrátenie hriešnikov, z ktorých mnohí sú už blízko pekla?
Chcete KONAŤ ZADOSŤČINENIE za hriechy a urážky,
ktorými je MOJE NEPOŠKVRNENÉ SRDCE URÁŽANĚ?
"Áno, chceme" s nadšením odpovedala Lucia za všetkých troch.
..... Zjavenie sa stratilo v slnečných lúčoch!
A nasledujúcich mesiacich sa opakovalo.
Posledný a šiesty krát sa Panna Mária zjavila trom fatimským deťom 13.októbra 1917.
Na miesto zjavenia prišlo nesmierne množstvo zvedavcov a pútnikov napriek tomu, že to bol pochmúrny, studený a daždivý deň.
Ustavičný dážď premenil Cova da Iria - miesto zjavenia - na veľkú mláku a čakajúci boli premoknutí.
Záverečné slová zo zjavenia Kráľovnej boli:
Nech ľudia viac neurážajú Pána, ktorý je už dosť urážaný!
Pri rozlúčke Panna Mária rozopäala ruky a ukázala na SLNKO.
Lusia vykríkla: Pozrite sa slnko!
Ľudia bez dychu stáli omráčení. Prestalo v okamihu pršať.
Slnko sa ukázalo ako ohnivý vír, ktorý sa točil okolo svojej osi a vystreľoval žlté, červené, modré a fialové lúče.
Na okamih sa slnko zastavilo a potom začal tanec žeravej gule znova. Na okamih sa opäľ zastavilo a po tretíkrát
poskytlo úchvatný pohľad s nevídaným leskom.
Mnohotisícový výkrik hrôzy prítomných prenikol ovzdušie, keď sa slnko akoby nezadržateľne rútilo k zemi.
Vrátilo sa však na pôvodne miesto. Ľudia začali kričať: Zázrak!
Mnohí svedkovia pri výpovedí o zázraku svedčili, že ich šaty zrazu boli úplne suché.
Ľudia sa vrhali do balta, modlili sa na kolenách a ľutovali svoje hriechy!
V pastierskom liste leirijský biskup uviedol:
" Slnečný fenomén z 13.októbra.1917, o ktorom obšírne písali vtedajšie denníky i časopisy, bol čímsi uchvacujúcim a
zanechal vo všetkých, ktorí mali to šťastie ho vidieť, nezabudnuteľný dojem.