Zo spomienok sv.Terézie z Ávily

Zomrel jeden vážený boháč, o ktorom som sa neskôr dozvedela, že žil dlhý čas veľmi hriešne,bezbožne,nemravne a rúhavo.Z ľudí si nič nerobil a na Boha kašlal...ale žil len pre svoje bezbožné a nemravné skutky,pre bohatstvo a zlobu...Mnohých ľudí obral o majetok podvodmi,mnohých dostal na žobrácku palicu,ktorí mu uverili.Žil verejne nemravne a robil veľké poohoršenia...Myslel si,že tu bude žiť stovky rokov a tak aj jednal.

Keď na pohrebe bolo mŕtveho telo spustené do hrobu, videla som množstvo, diablov, ktorí už na neho v hrobe čakali. Myslela na to, čo asi urobili démoni s dušou nebožtíka, keď tak veľmi týrali jeho telo.

Náramné ma vydesilo toto videnie, neskôr som sa dozvedela, že sa jedna o dušu ktorá žila dlhý čas veľmi hriešne. Posledne dva roky tá duša bola veľmi chorá, a zdalo sa že sa možno polepšila.Ale muž odmietol kňaza ,sv.spoveď,neľutoval svoje zločiny,boil do posledného dychu nam,yslený pyšný a vysmieval sa božej láske a milosrdenstvu...bol do posledného dychu zatvrdilý,
Ale tak aj umrel, nekajúcne, bez svätej spovede. Nemusela tá duša prísť do večného zatratenia,keby ľutoval a vyznal svoje hriechy... Boh dopustil, na toho muža chorobu,ktorá bola ešte posledná šanca na jeho obrátenie.Ale nekajúcnik všetko odmietol...

Čo nasledovalo ďalej, počas prípravy k pohrebu som videla množstvo diablov, ktorí týrali jeho telo, ako z hračkou. Týrali ho, s veľkými vidlami hádzali s ním sem a tam. Ľudia nič netušili o stave tej duše. Naplnila ma hrôza, keď som videla, ako ho nesú k hrobu s veľkými poctami,lebo bol boháč,tak ho chválili ako dobrého človeka, ale on bol pravý opak . Myslela som na Božiu dobrotu, a skrývala som stav tej duše.Nechcela som nikomu povedať,čo som videla...od tej hrôzy...

Toto videnie ma rozdrtilo. Počas obradu som nevidela žiadneho diabla, avšak keď bola mŕtvola spustená do hrobu, videla som nespočetné množstvo diablov, ktorí neho už v jame čakali. Bola som takmer bez seba, s veľkou námahou som pred ľudmi skrývala tu hrôzu čo som videla.

Myslela na to, keď už tak týrali jeho telo, čo urobili démoni s jeho dušou?
Kiežby sa páčilo Bohu, aby duše žijúci v ťažkom hriechu uvideli tú strašnú hrôzu, ktorú som videla! Myslím, že by sa hneď obrátili k Bohu. Z toho som sa poučila, koľko dlžím Bohu, a z akého zla ma Boh oslobodil.

Ten strach zostal vo mne až do tej doby, pokiaľ som o tom nehovorila so spovedníkom. Chvejem sa strachom, keď si na to spomeniem.... Svätá Terezia z Avily