Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla EfezanomEf 2, 19-22

Celá stavba rastie v svätý chrám v Pánovi

Bratia, už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu.

------

sv.Peter, apostol,oroduj za nas,

sv.Ondrej,

sv.Jan,

sv.Jakub,

-----------

sv.Matus,

sv.Filip,

sv.Bartolomej

sv.Jakub ml.

-----------

sv.Simon,

sv.Judas Tadeas,

sv.Tomas neveriaci,

sv.Matej

-------------------------------------

Prorok je človek schopný predpovedať budúcnosť bez vedeckého podkladu. V Biblii a v Koráne je to človek, prostredníctvom ktorého Boh hovorí k ľuďom (prorokuje či vyslovuje proroctvo)..

V Biblii, predovšetkým v Starom zákone, je prorok jednou z kľúčových postáv. Používa sa preňho najčastejšie hebrejský termín נביא (náví = prorok), niekedy חוזה (chózé = vidiaci), gréčtina používá termín profétés. Na rozdiel od dnešného chápania, nie je to človek, ktorý by predpovedal budúcnosť, ale je to Boží prostredník, človek (muž, ale v starších textoch i žena), ktorý sprostredkováva styk medzi Bohom a ľuďmi. Má to dva aspekty:

1. Prorok sprostredkováva Božie slovo a jeho vôľu ľuďom.
2. Prednáša Bohu prosby ľudí a prihovárá sa za ne.

Najväčším prorokom podľa biblického výkladu a vzorom pre všetkých ostatných prorokov je Mojžiš, ktorý hovoril s Bohom tvárou v tvár a skrz neho dal Boh svojmu ľudu zákon. Ďalším významným prorokom je Eliáš, ktorý nezomrel, ale dostal sa k Bohu v ohnivom voze.

V Starom zákone sa obyčajne rozlišujú dve skupiny prorokov: proroci „nepíšuci“ a proroci „píšuci“, podľa toho, či sa nám zachovali knihy s ich výrokmi alebo nie. Celkovo pozná židovská tradícia 48 prorokov a 7 prorokýň.

Je to staršia skupina prorokov. Radia sa sem napríklad Samuel, Nátan, Gad, Eliáš, Elíša, Achijáš, Míkajáš, Jehú a ďalší. O týchto mužoch sa nám zachovali správy v rôznych knihách, predovšetkým v knihách Samuelových a knihách kráľov. Ich sprostredkovateľská činnosť sa prejavuje predovšetkým v boji a v politike a ich funkcia viac zodpovedá pojmu proroctva v Kenaáne na prelome 2. a 1. tisícročia pr. Kr

Píšuci proroci[upraviť | upraviť zdroj]

Od týchto prorokov sa nám dochovali spisy a výroky. Niektoré pochádzajú priamo od nich, iné im boli pripísané neskôr. Ide o nasledujúcich prorokov (podľa biblického poradia): Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Ageus, Zachariáš, Malachiáš. Kresťania zaraďujú medzi prorokov ešte Daniela

Títo sa ďalej delia na väčších a menších (Izaiáš, Jeremiáš a Ezechiel (Daniel) väčší, zvyšok menší) alebo na predexilných, exilných a poexilných (podľa doby pôsobenia; exilom sa myslí babylonské zajatie).

Exilní a poexilní proroci kladú väčšinou dôraz na pokánie, vernosť Bohu a neskôr na očistu kultu. Začínajú sa objavovať a silnejšie prejavovať apokalyptické a eschatologické tendencie.

Podľa tradičného kresťanského chápania jednou z hlavných funkcií starozákonných prorokov bolo i predpovedať príchod Mesiáša (tj. Krista).

Okrem Dejepisných a Sapienciálnych (poučných) kníh osobitnú skupinu spisov Starého zákona tvoria Prorocké knihy. Prorocké posolstvo je časťou Božieho zjavenia a základnou zložkou biblického učenia. Ono prispelo k lepšiemu pochopeniu dejín spásy a k vytvoreniu terminológie, ktorou bolo možno presnejšie formulovať pojem Boha, spásonosnej viery a hlavných biblických tém, ako sú zmluva, Božie prisľúbenia, Boží ľud, mesianizmus atď.

Miesto v hebrejskej Biblii. Prorocké spisy (nebiím) sú v židovskom kánone druhou časťou Starého zákona, ktorá pozostáva zo spisov prorokov rozdelených do dvoch skupín:

1. Skorší proroci (hebr. rišóním), ku ktorým patria Knihy Jozue, Sudcovia, 1. a 2. Samuelova a 1. a 2. kráľov.
2. Neskorší proroci (hebr. acharóním): Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel
3. a dvanásť (malých) prorokov (hebr. šehém asár hannebiím): Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš a Malachiáš.

Kniha proroka Barucha v hebrejskej Biblii nie je a Kniha proroka Daniela je v nej zaradená medzi »Spisy«.

Väčší a menší proroci. Prorocké knihy sa zvyčajne rozdeľujú na »väčších« a »menších« prorokov. Titulom »väčší« proroci sa označujú Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel a Daniel preto, že ich prorocké spisy majú väčší rozsah a písali ich na osobitných zvitkoch, kým spisy »menších«, t. j. dvanástich prorokov, sú kratšie a tvoria jednu zbierku, napísanú na jednom zvitku. Teda názov »menší proroci« neznamená, že by mali menší význam a obsahovali menej dôležité posolstvo ako »väčší proroci«, ktorým sa v nejednom ohľade vyrovnajú.

1.4. Čas a poradie pôsobenia prorokov. Potrebnejšie je aspoň zhruba zoradiť prorokov podľa času, v ktorom pravdepodobne vyvíjali prorockú činnosť od 8. do 5./4. storočia pred Kr. Toto obdobie je z historického hľadiska plné vojenských konfliktov, dramatických udalostí, politických a sociálnych zmien, ale najmä neblahých náboženských a mravných kríz izraelskej spoločnosti, ktoré boli rozhodujúcimi činiteľmi v živote a v pôsobení jednotlivých prorokov. Hlavná udalosť, ktorá evidentne viac ako ostatné poznačila osobnosť a činnosť viacerých prorokov, bol exil - babylonské zajatie. Z tohto hľadiska možno zadeliť prorokov do troch skupín: tí, ktorí pôsobili pred exilom, počas exilu a po ňom.

Predexiloví proroci (8. stor. - 587/6 pred Kr.) sú Amos, Ozeáš, Proto-Izaiáš, Micheáš, Sofoniáš, Nahum, Habakuk, Jeremiáš.

Exiloví proroci (587/6 - 538 pred Kr.) sú Ezechiel, Deutero-Izaiáš, (Daniel).

Poexiloví proroci (538 - asi 450 pred Kr.) sú Aggeus, Zachariáš, Trito-Izaiáš, Abdiáš, Malachiáš, Joel, Jonáš.

Uvedené rozlišovanie prorokov podľa historického obdobia ich účinkovania je veľmi dôležité, lebo je akoby »sprievodcom«, ktorý nám umožňuje s istotou a správne sa orientovať v komplikovanej historickej, kultúrnej a náboženskej situácii starovekého Blízkeho východu. Tieto orientačné údaje pomôžu aj lepšie pochopiť charakteristickú a pre nás často ťažko zrozumiteľnú reč prorokov, ktorou ohlasovali svoje posolstvo

1.3. Geograficko-politický rámec účinkovania prorokov. Prorokov možno deliť aj podľa ich príslušnosti k istej zemepisnej oblasti a politickému zriadeniu, v ktorých vyvíjali svoje prorocké poslanie: Izraelské (Severné) kráľovstvo, Júdske (Južné) kráľovstvo a Perzská provincia Judea.

Proroci Izraelského (Severného) kráľovstva (931 - 722/1 pred Kr.) sú Amos a Ozeáš. Ako proroci v ňom pôsobili aj Eliáš a Elizeus, ktorí však nepatria medzi prorokov »spisovateľov«.

Proroci Júdskeho (Južného) kráľovstva (931 - 587/6 pred Kr.) sú Proto-Izaiáš, Micheáš, Sofoniáš, Nahum, Habakuk, Jeremiáš, Ezechiel, Deutero-Izaiáš a Daniel.

Proroci Perzskej provincie Judey (538 - asi 450 pred Kr.) sú Aggeus, Zachariáš, Trito-Izaiáš, Malachiáš, Joel a Jonáš.