Cielom prichodu do kostolov nas veriacich je nielen to, aby sme prijali Hostiu a vsetko ostatne je vedlajsie.

Samozrejme od veriaceho sa nebude ziadat nic ine, len aby tam pocas sv.omse v duchu lasky vydzal a potom dostane odmenu, pre ktoru prisiel : SVATU HOSTIU - JEZISA. Este si zaspieva organista poslednu pesnicku, ktoru si vypocujeme a mame to za sebou. Pan je s nami.

Preto bolo "obrovskou katastrofou", ked sme nemohli   kostoloch "prijimat" . Nikto nebol nauceny pracovat duchovne. Duchovne svate prijimanie nemalo  hodnotu a nestalo sa dovodom,aby sme po BOHU tuzili.

A ta nasa "tuzba" nas mucila,  my sme chceli MAT a KONZUMOVAT.

My sme presvedceni, ze Boh je s nami spokojny, pretoze takto  "slavime" sv.omsu KAZDY DEN, a to je pre nas dolezite.

---------------------

Zvykla som si na to, ze svata omsa uz NIE JE  o speve veriacich a o tom, ze si v speve otvoria svoje srdcia a ze  veriaci vyspievaju svoju lasku k Boh.

Dnes mame muzov organistov, ktori svojim "pevnym a tazkym" hlasom dokazu potlacit vsetko, co narusuje poriadok podla ich predstav alebo mame  "nadherne zenske" hlasy, take jemne a citlive,, ze vas privedu k tomu, ze za ich " umelecky" prejav treba zaplatit.umyleckom vykone:

Niekedy cela svata omsa je len o umeleckom vykone: DUO knaza a organistu, ci organistky. Vsetci su spokojni, bolo to krasne prevedenie spevu.

Sokom je pre mna, ze sa pre taketo duo uz dnes  obetuje aj modlitba Otce nas s Bozím ludom.

Pri vianocnej svatej omsi som stala vzadu v kostole a bola som zhrozena, ze sa takmer nik nepripojil k spevu. Vsetci pocuvali: organistu a knaza. V celom kostole to " nehucalo" spevom veriacich a laska z ich srdc nevychadzala. Nebola dana moznost. Nebolo to ziaduce. Bolo to len POCUVANIE DVOH HLASOV - organistu a knaza a este nejakej skupiny veriacich z prednej casti kostola, ktorych hlasy vsak boli tak slabe a nevyrazne, ze NEPRITIAHLI aj ostatnych.

Som velmi vdacna knazom, ktori hladaju to, co hladam: pritomnost Bozskeho Srdca, ktory meni srdcia a vyvola dobrotu, lasku a prinasa POKOJ.

Toto je popis mojich zazitktov, ale NEZOVSEOBECNUJEM.

Este vzdy existuju kostoly, kde veriaci MOZU spievat spolocne. A rada na tieto miesta cestujem,

Len kvoli účasti na svatej omsu.

Stoji to za to. Zazijem spolocenstvo, ktore LUBI a ktory HORI LASKOU k svojmu Bohu.

Skusenost LASKY Boha i blizneho v cirkevnom spolocenstve.

Je to vzdy jedinecny zazitok, ktory posilnuje krstne dary: VIERU, NADEJ a LASKU.

Nikdy to nie je o divadelnom predstaveni, ktore si pozrieme a vypocujeme.