NEVYMSLENY PRIBEH istej katolickej duse

Zila som v istej anglickej farnosti.

Nas pan farar bol velmi oblubeny. Bol to sympaticky clovek, ktory nic nekomplikoval.

Vo farnosti zila ista rodina, ktora sa pristahovala zo Skotska. Boli to taki vzorni katolici. Rodicia mali tri deti a kazdu sobotu,

doobeda, kedy bola v kostole spovedna sluzba pre vsetkych, prichadzali a pristupovali vsetci k sviatosti zmierenia.

Pri svatom prijimani si vzdy cela rodina, vsetci,  poklakli. Nikto im to nezakazoval.

Prave toto klacanie ma zaujalo a raz som sa s pani, matkou tejto rodiny rozpravala a popytala.

Vysvetlila mi svoju  vieru bez zabran:

neprijimaju Novy katechizmus katolickej cirkvi, neprijimaju cele ucenie papeza Jana Pavla II.,

podporuju latinske svate omse  v Anglicku uprednostnuju vzdy klacanie pri svatom prijimani do ust / bez klacadiel/.

Patrili k medzinarodnemu hnutiu TFP,

Nadácia Slovakia Christiana vznikla 15.7.2016 (zapísaná v registri nadácii od 10.8.2016). Je inšpirovaná medzinárodným hnutím TFP (Traditio, Familia, Proprietas) chrániacim tradície kresťanskej civilizácie, rodinu a súkromné vlastníctvo.

--------------------------------------------------------

Raz som sa pytala v ANGLICKU pana kaplana, ci by nemohol dat do kostola otvorenu bibliu s evanjeliom dna, aby ten, kto pride, mohol si SLOVO BOZIE PRECITAT. Odpovedal mi, ze nepotrebujeme davat do kostola Bibliu, lebo mame v nom ZIVEHO BOHA.

Jedneho dna som pocas svatej osme sa citila velmi neprijemne a tak som sa nedokazala zdrzat a v duchu som si vravela, ze su vsetci IDIOTI.

Bol to tlak ducha, ktory vladol v kostole, ze to sposobil. Ale tento neprijemny pocit nebol len pocitom tohto dna. Hoci uvedomovala som si, ze mame dobreho pana farara i pana kaplana.Veriaci sa po nedelnej svatej omsi stretavali pri vzajomnych rozhovoroch pri kavicke, cajiku a kolacikoch v miestnosti hned vedla kostola. Interier kostola sa vyborne pravidelne CISTIL  a tiez opravoval. Kazda socha bola predmetom, z ktorych zeny vo farnosti neustale utierali prach.Nebolo sa na co stazovat a predsa vo mne ostaval akysi neurcicty vnem, ze neviem nieco prijimat.

Po svatej omsi som sa sla ihned vyspovedat. Bol vo farnosti prave cez prazdniny africky knaz, ktory odsluzil svatu omsu

a ten mi po vyznani tohto hriechu polozil otazku: A SU? /IDIOTI?/.  Uplne spontanne som odpovedala, ze ano, co ma zaskocilo. No samozrejme, nedal mi ziadne rozhresenie, trochu sa aj pousmial a rozisli sme sa. Dostala som cas premyslat nad sebou.

Za kratky cas sa stalo nieco neocakavene.

Do farnosti prisla policia. Oblubeneho knaza vo farnosti odviedli aj s jeho pocitacom. Bol clenom pedofilneho internetoveho klubu knazov.Len pred kratkym casom zriadil hned pri kostole cirkevnu matersku skolku.

A nastala zmena.

Pozivala som jeden mesiac vo farnosti nadherny BOZI POKOJ pocas svatych omsi. 

Ani rodina, ktora tak svato zila, ktori sa spovedali kazdy tyzden a klacali pri svatom prijimani, nedokazala spoznat v knazovi nic neciste.

Kazdy bol v soku a nikto sa nezmohol na slovo. Vladol POKOJ. A moja potreba nazvat druhych IDIOTMI odisla.

Bez problemov som sa mohla vyspovedat, ze som tak padla.

Ti, ktori su lekarmi psychiatrami diagnostikovani ako idioti, su ojedineli. Nech budu pozehnani.