Som Matkou cirkvi
Na základe rozhodnutia Svätého Otca Františka sa v r.2018 po prvýkrát slávi v celej Cirkvi latinského obradu záväzná liturgická spomienka Panny Márie, Matky Cirkvi. Jej termínom je pondelok po nedeli Zoslania Ducha Svätého, tradične označovaný ako Svätodušný pondelok.
Slávime spomienku Panny Márie, Matky Cirkvi | Konzervatívny denník (postoj.sk)
KKC 963 Už sme hovorili o úlohe Panny Márie(484-507) v Kristovom tajomstve a v tajomstve Ducha Svätého.(721-726) Teraz treba uvažovať o jej mieste v tajomstve Cirkvi. „Veď Panna Mária… je uznávaná a uctievaná ako pravá Božia a Vykupiteľova Matka…, ba je ,priamo matkou údov [Krista]…, lebo svojou láskou spolupracovala, aby sa v Cirkvi narodili veriaci, ktorí sú údmi tejto Hlavy‘.“ „Mária,… Matka Kristova, aj Matka… Cirkvi.“
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Z Modrej knihy talianskeho knaza - don Gobbi:
Rím, 15. januára 1977 Budeš celá obnovená
„Moji najmilší synovia, moja Cirkev dnes viac ako inokedy sa stala terčom stále prudších útokov zo strany môjho protivníka. Zástupca môjho Syna Ježiša predom vycítil tento okamih rozhodného boja a slávnostne ma vyhlásil za Matku Cirkvi.
Ako som pravou Matkou Ježišovou, tak som pravou Matkou Cirkvi,
ktorá je jeho mystickým telom.
A ako Matka pozerám sa dnes na túto svoju dcéru so stále väčšou starosťou a bolesťou.
Moje Srdce znova preniká meč, keď vidím, ako moju Cirkev stále viac môj protivník utláča.
Satan sa skutočne dostal do jej stredu a denne uchvacuje svoje obete dokonca medzi jej pastiermi.
Podarilo sa mu zatemniť svetlo temnotou bludu, ktorý chce všetko zachvátiť.
Úboha moja Cirkev!
Ako Matka prichádzam a nachádzam ťa, dcéra, takú chorú!
Skoro by sa mohlo zdať, že si blízka smrti…
Aký veľký je tvoj zármutok a tvoja opustenosť!
Môj nepriateľ ťa zo dňa na deň viac bije,
pastieri, ktorí zrádzajú, kňazi, ktorí sa stávajú nevernými služobníkmi.
Táto tvoja ťažká choroba, zdanlivé víťazstvo môjho protivníka nad tebou,
však nie je ti na smrť!
Je pre väčšiu slávu Božiu.
Ja sama ako Matka som pri tebe v tejto agónii tvojej najbolestnejšej očisty.
Beriem ťa do svojho materského náručia a túlim ťa k svojmu Nepoškvrnenému Srdcu.
Ako Matka nalievam balzam do tvojich rán a čakám na hodinu tvojho dokonalého uzdravenia.
Ja sama – až príde táto hodina – ťa uzdravím.
Budeš krajšia!
Budeš celá obnovená a dokonale očistená vo chvíli,
aby tvojím novým životom zažiaril na celom svete
triumf Ježišovho Srdca a môjho Nepoškvrneného Srdca.“
29. apríla 1977 na sviatok sv. Kataríny Sienskej -Môj plán „Toto je moja hodina.
Nikto nebude môcť zmariť môj plán, ktorý som už dávno pripravila pre záchranu Cirkvi.
Strategickými bodmi tohto plánu ste vy, kňazi, synovia mojej zvláštnej materskej lásky. Môj plán sa môže uskutočniť len vašim prostredníctvom. Vám však neprislúcha poznať ho podrobne. Stačí, že ho poznám ja, pretože ja som vašou vodkyňou. Vy všetci musíte ochotne poslúchať moje príkazy a nechať sa mnou viesť. Nepýtajte sa ma, kam vás vediem. Ja každého postavím na jeho správne miesto. Každý nech sa snaží dobre robiť len svoju úlohu. O iné nech sa nestará ani nech sa neznepokojuje! Mojou úlohou je všetko usporiadať podľa plánu, ktorý moje Nepoškvrnené Srdce už dávno pripravilo vo svetle Božej múdrosti
24. decembra 1977 Svätá noc Aj vy rodíte môjho Syna „Moji najmilší synovia, skloňte sa so mnou nad týmito jasľami, kde sa môj Syn, sotva narodený, ešte chveje zimou a plače. Klaňajme sa mu spoločne, pretože je to pravý Boží Syn. Ja vás zvlášť milujem, pretože ste jeho kňazmi.
Dostali ste moc, ktorá vás robí tak veľmi podobnými vašej nebeskej Matke
. Keď slúžite sv. omšu, aj vy rodíte môjho Syna.
Ježiš sa skutočne stáva prítomným v hostii, posvätenej slovom kňaza.
Keby nebolo vás, moji najmilší synovia, môj Syn by nemohol byť prítomný vo sviatosti Eucharistie.
Ježiš je v Eucharistii skutočne prítomný svojím telom, svojou krvou, svojou dušou a svojím božstvom.
Vy, kňazi, obnovujete skutočnosť tohto jeho narodenia v čase.
Ako vtedy, i dnes deje sa tento jeho príchod na spôsob tajomstva.
Vtedy ho prijala jaskyňa, teraz oltárny kameň.
Nežný vzhľad dieťaťa zahaľoval jeho božstvo; teraz ho zahaľuje belostný spôsob chleba.
Avšak, ako vtedy v malom dieťati, tak aj teraz v posvätenej hostii je skutočne prítomný Syn Boží.
V tejto svätej noci je moje materinské Srdce znovu zraňované, keď vidím, ako i medzi kňazmi sa šíria pochybnosti o božskej prítomnosti môjho Syna Ježiša v tajomstve Eucharistie.
A tak sa šíri ľahostajnosť k Najsvätejšej Sviatosti, ochabuje adorácia a modlitba, zo dňa na deň sa množia svätokrádeže tých, ktorí pristupujú v stave ťažkého hriechu.
Žiaľ i medzi kňazmi pribúda tých, ktorí slúžia sv. omšu a už neveria.
Niektorí z nich popierajú skutočnú prítomnosť môjho Syna Ježiša,
iní ju chcú obmedzovať len na dobu slúženia sv. omše / pozn.: zakladatel Neokatechumenalneho hnutia/
iní zase ju znižujú na prítomnosť len duchovnú a symbolickú.
Tieto bludy sa stále šíria bez ohľadu na to
, že učiteľský úrad Cirkvi, predovšetkým pápež / pozn.: JPII./ znovu jasne potvrdili náuky viery.
Žiaľ, príde doba, keď sa tento blud ešte viac rozšíri; v Cirkvi takmer vymizne ľúbezná vôňa adorácie a najsvätejšej Obety.
Tak dosiahne vrchol ono ohavné spustošenie, ktoré už vniklo do svätého Božieho chrámu.
Práve preto chcem tejto svätej noci zhromaždiť vo svojom Nepoškvrnenom Srdci všetkých svojich najmilších synov, roztrúsených po všetkých častiach sveta.
Vyzývam vás, aby ste sa so mnou skláňali nad oltárom, kde aj vy rodíte Ježiša v eucharistickom tajomstve. Klaňajte sa mu so mnou, zahŕňajte ho so mnou láskou, potešujte ho so mnou, ďakujte mu so mnou, nahradzujte urážky so mnou, chlad a veľkú ľahostajnosť, ktorou je obklopený. So mnou ho bráňte svojím životom, ochotní dať zaňho svoju krv. A tak v tejto hlbokej noci Ježiš vaším prostredníctvom opäť osvieti tento svet, ktorý chce ešte svojou milosrdnou láskou zachrániť.“
24. decembra 1977 Svätá noc Aj vy rodíte môjho Syna „Moji najmilší synovia, skloňte sa so mnou nad týmito jasľami, kde sa môj Syn, sotva narodený, ešte chveje zimou a plače. Klaňajme sa mu spoločne, pretože je to pravý Boží Syn. Ja vás zvlášť milujem, pretože ste jeho kňazmi.
Dostali ste moc, ktorá vás robí tak veľmi podobnými vašej nebeskej Matke
. Keď slúžite sv. omšu, aj vy rodíte môjho Syna.
Ježiš sa skutočne stáva prítomným v hostii, posvätenej slovom kňaza.
Keby nebolo vás, moji najmilší synovia, môj Syn by nemohol byť prítomný vo sviatosti Eucharistie.
Ježiš je v Eucharistii skutočne prítomný svojím telom, svojou krvou, svojou dušou a svojím božstvom.
Vy, kňazi, obnovujete skutočnosť tohto jeho narodenia v čase.
Ako vtedy, i dnes deje sa tento jeho príchod na spôsob tajomstva.
Vtedy ho prijala jaskyňa, teraz oltárny kameň.
Nežný vzhľad dieťaťa zahaľoval jeho božstvo; teraz ho zahaľuje belostný spôsob chleba.
Avšak, ako vtedy v malom dieťati, tak aj teraz v posvätenej hostii je skutočne prítomný Syn Boží.
V tejto svätej noci je moje materinské Srdce znovu zraňované, keď vidím, ako i medzi kňazmi sa šíria pochybnosti o božskej prítomnosti môjho Syna Ježiša v tajomstve Eucharistie.
A tak sa šíri ľahostajnosť k Najsvätejšej Sviatosti, ochabuje adorácia a modlitba, zo dňa na deň sa množia svätokrádeže tých, ktorí pristupujú v stave ťažkého hriechu.
Žiaľ i medzi kňazmi pribúda tých, ktorí slúžia sv. omšu a už neveria.
Niektorí z nich popierajú skutočnú prítomnosť môjho Syna Ježiša,
iní ju chcú obmedzovať len na dobu slúženia sv. omše / pozn.: zakladatel Neokatechumenalneho hnutia/
iní zase ju znižujú na prítomnosť len duchovnú a symbolickú.
Tieto bludy sa stále šíria bez ohľadu na to
, že učiteľský úrad Cirkvi, predovšetkým pápež / pozn.: JPII./ znovu jasne potvrdili náuky viery.
Žiaľ, príde doba, keď sa tento blud ešte viac rozšíri; v Cirkvi takmer vymizne ľúbezná vôňa adorácie a najsvätejšej Obety.
Tak dosiahne vrchol ono ohavné spustošenie, ktoré už vniklo do svätého Božieho chrámu.
...
Pracovný preklad:
Z_príhovoru svätého pápeža Pavla Šiesteho na záver tretieho zasadnutia Druhého vatikánskeho koncilu
(21 novembris 1964: AAS 56 [1964], 1015-1016)
{p}
Mária, Matka Cirkvi
Keď uvažujeme nad úzkou spätosťou medzi Máriou a Cirkvou, na slávu Panne Márii a na našu útechu vyhlasujeme Preblahoslavenú Pannu Máriu za Matku Cirkvi, teda celého Božieho ľudu, tak veriacich, ako aj pastierov, ktorí ju nazývajú najdrahšou Matkou. A žiadame, aby si celý kresťanský ľud Matku Božiu týmto nežným titulom odteraz ešte väčšmi uctieval a ju vzýval.
Ctihodní bratia, tento titul nie je nový v_kresťanskej zbožnosti; práve týmto titulom, pred všetkými inými, veriaci ľudia a Cirkev oslovujú Pannu Máriu. Skutočne je súčasťou úprimného jadra oddanosti Márii, nachádzajúc jeho odôvodnenie v_pravej úctyhodnosti Matky Vteleného Slova.
A v_skutočnosti je to práve Božie Materstvo, ktoré je základom pre jej osobitný vzťah s_Kristom a pre jej prítomnosť v_ekonómii spásy, dosiahnutej Ježišom Kristom. Preto tiež utvára základné opodstatnenie vzťahu medzi Pannou Máriou a Cirkvou, keďže je matkou toho, ktorý sa práve od okamihu svojho Vtelenia v_jej panenskom lone stal hlavou svojho mystického tela, ktorým je Cirkev. Takže Panna Mária, ako Kristova Matka, je tiež matkou všetkých veriacich a všetkých pastierov.
A preto my, s_dušou plnou dôvery a synovskej lásky, dvíhame k_nej náš pohľad napriek našej nehodnosti a slabosti. Ona, ktorá nám dala v_Ježišovi prameň milosti, nesklame v_svojej starostlivosti o_Cirkev, ktorá teraz prekvitá nesmiernou hojnosťou darov Ducha Svätého a dáva sa s_novou horlivosťou do plnenia svojho spásonosného poslania.
A naša dôvera je ešte silnejšia a plne opodstatnená, ak uznávame veľmi dôverné spojenie medzi touto našou nebeskou Matkou a ľudstvom. Aj keď je Bohom ozdobená bohatstvom obdivuhodných výsad, ktoré ju robia hodnou Matky Vteleného Slova, predsa je k_nám veľmi blízko. Dcéra Adama, ako my sami, a preto naša sestra pre putá prirodzenosti. Ona je jednako len stvorenie, avšak uchránená od prvotného hriechu, vzhľadom k_zásluhám Vykupiteľa. Ona vlastní okrem získaných privilégií osobitnú čnosť úplnej a príkladnej viery, a tak je hodná nadšenej chvály: „Blahoslavená si, lebo si uverila.“{n}porov. {r}Lk 1,45{/r}{/n}
Vo svojom pozemskom živote uskutočnila dokonalý obraz Kristovho učeníka, odzrkadľovala všetky čnosti, a stelesňovala evanjeliové blahoslavenstvá vyhlásené Kristom. Preto v_nej celá Cirkev, v_jej jedinečnej rozmanitosti života a účinkovania, nachádza najautentickejší model dokonalej podoby Krista
-----------------------------------------------------