O troch cestách pokánia a dare rúk a o ceste anjelov a diablov

Existujú tri cesty pokánia,

ktorými sa hriešnik môže obrátiť na znamenie, ktoré nám, ktorých hriechy boli zlomené,  bolo dané na kríži.

Prvou cestou je 

pokánie z viny, ktoré sa dáva trom rukám.

- horkosť v srdci, z ktorého vytekal hriech,

- hanba v zmysloch, ktoré odčinili túžbu po hriechu,

- a že človek, ktorý zhrešil, teraz dáva príklad čistého života.

Toto pokánie zmieruje Nebeského Otca s hriešnou dušou a vykupuje ju z večných múk pekla.

Druhou cestou

je ľútosť skrze pokánie.

To sa opäť udeľuje tromi spôsobmi:

- tvrdou prácou,

- neustálou istotou a

- slávnym víťazstvom nad každým pokušením.

Toto pokánie vykúpuje  hriešnika z očistca.

Treťou cestou je

pokánie z lásky.

Zostáva verné iba Bohu. Ľutuje, že Boh je zneuctený, radšej ako svoju vlastnú škodu alebo svoj zármutok a radšej pôjde do pekla s telom i dušou, ako by zarmútilo svojho milovaného smrteľným hriechom.

Toto pokánie z lásky posväcuje a zdokonaľuje človeka, pokiaľ je na tejto zemi, a v nebeskom kráľovstve ho oslávi pred Bohom.

Keď blahoslavená duša stojí na tejto výšine, jej Boh je viac než ona sama a hriech je nesmierne zarmútený.

Blahoslavenému, ktorý má tieto tri formy pokánia, Boh tu na temnej zemi udeľuje neustále prijímanie žiary a odrazu svojho ohnivého Ducha zo Svätej Trojice v jeho milujúcej duši, ako krásny slnečný lúč, ktorý sa vznáša a žiari z horúceho slnka na nový, zlatý štít.

Odraz Boha a milujúcej duše, ktorý sa vznáša vo veľkej radosti z ich vzájomnej bytosti, má takú veľkú moc a taký jasný lesk nad všetkými tými, ktorí sú v nebeskom kráľovstve, v očistci a v pekle,

že najvyšší anjeli, cherubíni a serafíni, sa rozhoria veľkou láskou a zostúpia v tom istom lesku, stávajúc sa tajomnými pre milujúcu, rozpálenú dušu.

Toto je cesta vznešeného kniežaťa k uväznenej duši v tomto úbohom tele, lebo Boh stvoril milujúcu dušu a anjela Serafína úplnou prirodzenosťou z vrodenej čistoty a horiacej lásky.

Ale prijatá čistota, ozdobená a osvetlená prúdiacim ohňom božskej lásky, zostáva u Serafínov. Z nich prúdi ohnivá, jasná túžba po láske, lebo vzplanú, keď milujú.

Pretože úplne horia láskou, vyžaruje z nich vznešené žiarenie.

Anjeli, ktorí nám boli daní v krste, nemusia pestovať horiacu lásku, lebo Boh im nedal žiaru. Majú len strážiť našu cnosť.

Ich vznešená prítomnosť a najlepšia vôľa našich sŕdc posväcujú všetky naše diela a oslobodzujú naše mysle od diablových zlých námietok a moci. A diabli sa boja silného, ​​ohnivého žiarenia, ktoré prúdi zo Svätej Trojice do milujúcej duše, takže nikto z nich nemohol preraziť svätý plameň. To, že smrteľná ľudská bytosť, ak je zjednotená s Bohom, môže prelomiť cesty vzduchu, ktoré jej Boh udelil, je pre nich hlbokou hanbou. Môžu kráčať po cestách, ktoré im buduje ich zloba, ale kedykoľvek uvidia milujúcu dušu, musia ísť do podzemia. Nesmú ani znečistiť vzduch, ak tam nájdu požehnaných, ktorí skutočne žijú bez smrteľného hriechu. A musia sa živiť hriechom, ktorý nám prinášajú. A keď vystúpime k Bohu vo svojom najvnútornejšom bytí skrze vieru, stratia všetku svoju moc a musia pred nami utiecť.

------------------------------------------------

O dvoch druhoch bolesti, o štvorručných daroch a o veľkom množstve hriechov.

Ďakujem Bohu za všetku jeho dobrotu a sťažujem sa na seba, kým žijem, lebo

Boh nedáva dar bolesti nezaslúžene.

Keďže človek môže hrešiť, bolesť je pre neho rovnako potrebná ako cnosť.

Bolesť je úžasná milosť, ktorú človeku dáva sám skrze Boha.

Ale bolesť, ktorú prijímame od Boha z rúk jeho nepriateľov alebo priateľov, je oveľa vznešenejšia,

tak ako je Boh vznešenejší ako všetka bolesť.

Kristus nás vykúpil skrze bolesť, ktorú sám vzal na seba a naučil nás, ako mu máme slúžiť v boji a bolesti.

Ale to bolo mučenie, ktoré mu, nevinnému, spôsobili jeho nepriatelia, ktorým nás vykúpil, a hrozný koniec v hanbe,

pretože nikto nebol jeho drahým priateľom, iba Panna Mária, jeho Matka.

Skutočne jeho  Matka pre jeho vnútorné BYTIE a  Mária, podporovala jeho Vonkajší život a stála pri ňom.

Keď ma bez vernosti premohla otrava môjho trápenia, Boh mi dal útechu a povedal:

Teraz, hľa, nikto sa nemôže zaobísť bez trápenia, lebo ono očisťuje človeka z hodiny na hodinu a sníma jeho mnohé hriechy.

Ó, beda!

Potom som videla nesmierny, strašný sprievod našich mnohých hriechov, akoby všetky hory, všetky kamene, všetky dažďové kvapky, všetka tráva, stromy, listy a piesok boli živé bytosti, ktoré bojujú proti nám a snažia sa nás zadržať, aby sme nevystúpili k Bohu.

Ó, beda

tomu, čo je za všetkými slovami, strašnému hriechu zrodenému z nízkosti.

Ale na oplátku za to nám tu dostávame trápenie, ktoré naše úbohé telo nesie, v hanbe skryté.

Druhé, horkosť bolesti, nás chráni pred budúcim pádom, pred ktorým sa čisté srdce, živené Božím Duchom, trasie strachom.

Tretia, ušľachtilosť bolesti, nás robí hodnými prijať Božiu milosť, pretože keď prijímam všetku útechu tejto zeme, svoju útechu a svoje potreby v strachu, chvení a so znepokojeným srdcom, potom je tu Boh, aby ma utešil.

.

O duchovnom pokrme

Po horkom nápoji človek potrebuje jemný pokrm.

Vzostupná túžba, klesajúca pokora a prúdiaca láska:

tieto tri panny vedú dušu do neba, pred Boha, aby si uvedomila svoju lásku.

Hovorí: Pane!

Nariekam, že ťa tak veľmi trápi to, čo na zemi miluješ najviac: kresťania.

Pane!

Nariekam ti, že tvojim priateľom toľko prekážajú tvoji nepriatelia.

Drahý Pane!

Ak majú v sebe pravú dobrotu, s radosťou prijímajú všetko, čo k nim prichádza, bez hriechu a v tom spoznávajú Boha.

Preto bolesť nahlas volá: Je sladšie, keď je človek neutešený podľa Božej vôle, ako keď je utešený podľa svojej vlastnej, a to je nadovšetko uctievanie Boha. Božia vôľa je nepoškvrnená; naša vôľa je hlboko zmiešaná s telom.

Ak vášnivo milujete vo svojom vnútri, váš vonkajší život sa upokojí, pretože všetka vonkajšia práca ruší vnútorného ducha.

Skutočnosť, že duch spieva vo vnútri, prevyšuje všetky hlasy na zemi.

Trpezlivosť spieva krajšie ako všetky anjelské zbory, lebo anjeli nemajú trpezlivosť, pretože necítia bolesť. Tú nám udelilo ľudstvo nášho Pána spolu so všetkou dôstojnosťou, ktorou nás Boh poctil na zemi a ktorá nás premení v nebi. Vznešené diela nášho Pána a Jeho svätá bolesť zušľachtili a posvätili naše kresťanské diela a bolesť, ktorú sme ochotne prijali, tak ako s Jordánom, ktorý pokrstil nášho Pána, sa všetka voda stala svätou. Áno, drahý Pane! Pomôž nám, aby naša svätá túžba nikdy neunavila, aby naša klesajúca pokora nepovstala ako arogancia a aby planúci plameň svätej Božej lásky tu na zemi bol naším očistcom, ktorý pohltí náš hriech.