"Máriu možno nazvať druhorodenou Otca." 

„Boh ma vlastnil na začiatku svojich skutkov“ (Príslovia 8:22).

Ježiš hovorí: "Dnes napíš len toto!"

Čistota má takú hodnotu, že ženské lono mohlo obsiahnúť "nepochopiteľné" len preto,

že malo najvyššiu čistotu, akú môže mať Božie stvorenie.

Najsvätejšia Trojica zostúpila so svojimi dokonalosťami,

prebývala so svojím nekonečným bytím v malom priestore – bez toho, aby tým stratila svoju nekonečnosť –

a odhalila sa so svojimi charakteristickými vlastnosťami:

Otec opäť ako tvorca, ako na šiesty deň.

Vytvoril skutočnú „dcéru“, ktorá je ho hodná a má ho rada.

Božia pečať bola vtlačená do Márie,

taká jasná a ostrá, že bola dokonalejšia v prvorodenom Otcovi (Rímskym 8:29).

Máriu možno nazvať „druhorodenou“ Otca, pretože je druhá po Synovi Otca

kvôli udelenej a vedome zachovanej dokonalosti, kvôli svojej dôstojnosti nevesty a Matky Božej a Kráľovnej neba;

druhá vo večnej myšlienke Otca, ktorý sa v nej tešil od večnosti. Syn, ktorý bol pre ňu tiež „Synom“,

ju – tajomným zásahom milosti – naučil svojej pravde a múdrosti,

keď bol ešte zárodkom rastúcim v jej lone.

Duch Svätý sa ľuďom zjavuje v očakávaných, rozšírených Turícach ako láska v „tom, ktorého miloval“;

ako útechu cez plod jej lona; ako posvätenie skrze materstvo Svätej.

Aby sa Boh zjavil ľuďom novým a dokonalým spôsobom,

ktorý začína vek vykúpenia, nezvolil si nebeskú hviezdu za svoj trón ani palác mocného vládcu;

ani si nevzal krídla anjelov za podnožku.

Skôr chcel mať NEPOŠKVRNENĚ LONO! (…)