Pápež Pavol VI. v apoštolskej exhortácii o mariánskej úcte o tomto sviatku hovorí: "Slávnosť Nanebovzatia má o osem dní svoje sviatočné predlženie v pamiatke Panny Márie Kráľovnej. Vtedy nazeráme na tú, ktorá sedí po boku večného Kráľa, skvie sa ako Kráľovná a oroduje ako Matka."(Marialis cultus č. 6)

Sviatok Panny Márie Kráľovnej bol oficiálne ustanovený pápežom Piom XII. v roku 1955. Tento pápež mal hlboký vzťah k mariánskej úcte a jeho encyklika Ad Caeli Reginam z roku 1954 položila základy pre ustanovenie tohto sviatku.

Pôvodne sa sviatok slávil 31. mája, na záver mariánskeho mesiaca, avšak v dôsledku liturgickej reformy po Druhom vatikánskom koncile bol presunutý na 22. augusta, na oktávu slávnosti Nanebovzatia Panny Márie. Tento presun mal za cieľ zdôrazniť úzky vzťah medzi Máriiným nanebovzatím a jej korunovaním za Kráľovnú neba a zeme.

----------------Z encykliky: 

Od najstarších vekov katolíckej cirkvi a kresťanského ľudu, či už v časoch víťazstva alebo najmä v časoch krízy,

sa ku Kráľovnej nebies obracajú  prosebné modlitby, chválospevy a uctievanie.

Nikdy nezaváhala tá nádej, ktorú vkladali do Matky Božského Kráľa, Ježiša Krista; ani nikdy nesklamala viera, ktorou sa učíme,

že Mária, Panna Matka Božia, kraľuje so starostlivosťou matky nad celým svetom,

tak ako je korunovaná v nebeskej blaženosti slávou Kráľovnej.

Po strašných pohromách, ktoré pred našimi očami zmenili kvitnúce mestá, mestečká a dediny na ruiny, hľadíme na náš zármutok, že mnohé veľké morálne zlo sa šíri vo svete, čo možno opísať ako prudkú povodeň.

Občas vidíme, že spravodlivosť ustupuje; a na jednej a druhej strane víťazstvo mocností korupcie.

Hrozba tejto hroznej krízy nás napĺňa veľkou úzkosťou, a preto sa s dôverou utiekame k Márii, našej Kráľovnej,

a prinášame jej naše city úcty ako synovia, ktoré nie sú len naše, ale patria všetkým, ktorí sa chvália v mene kresťana.

. Je potešujúce pripomenúť, že my sami sme v prvý novembrový deň Svätého roku 1950, pred obrovským množstvom kardinálov, biskupov, kňazov a veriacich, ktorí sa zhromaždili zo všetkých kútov sveta,

definovali dogmu o Nanebovzatí Panny Márie do neba, kde je prítomná v duši a tele  a kde vládne, spolu so svojím jediným  SYNOM a so svätým zborom anjelov a svätých.

..a .teraz je pre nás veľkou útechou, keď vidíme veľké zástupy tu v Ríme ...vydávať svedectvo o svojej láske k Matke v nebi a rázne tak svedčiť o svojej Matke. Vo všetkých častiach sveta sa dozvedáme, že úcta k Panne Matke Božej stále viac prekvitá a že hlavné svätyne Panny Márie navštevovali a stále navštevujú mnohé zástupy katolíckych pútnikov zhromaždených na modlitbách.

.....

4. Je dobre známe, že sme využili každú príležitosť – prostredníctvom osobných audiencií a rozhlasového vysielania – nabádať naše deti v Kristovi k silnej a nežnej láske, ako sa deti stávajú, k našej najmilostivejšej a vznešenej Matke. V tomto bode je obzvlášť vhodné pripomenúť rozhlasové posolstvo, ktoré sme adresovali ľudu Portugalska, keď bol zázračný obraz Panny Márie uctievaný vo Fatime korunovaný zlatým diadémom.[3] My sami sme to nazvali ohlasovaním „zvrchovanosti“ Márie.[4

5. A teraz, aby sme doviedli Máriin rok do šťastného a prospešného konca, a ako odpoveď na prosby, ktoré k nám prichádzajú z celého sveta, sme sa rozhodli zaviesť liturgický sviatok Preblahoslavenej Panny Márie, Kráľovnej.

To umožní vyvrcholenie mnohorakých prejavov našej oddanosti Márii, ktoré kresťanský ľud podporuje s takým nadšením.

6. V tejto veci nechceme navrhovať novú pravdu, ktorej by kresťania mali veriť, pretože názov a argumenty, na ktorých je založená Máriina kráľovská dôstojnosť, už boli jasne uvedené a možno ich nájsť v starých cirkevných dokumentoch a v knihách posvätnej liturgie.

7. Je nám potešením pripomenúť tieto veci v tejto encyklike, aby sme obnovili chválu našej nebeskej Matky a podnietili k nej vrúcnejšiu oddanosť na duchovný úžitok celého ľudstva.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Korunovanie Panny Márie ako Kráľovnej neba a zeme je nielen symbolickým aktom, ale má hlboký teologický a duchovný význam.

Biblický základ pre titul Kráľovná možno nájsť v Knihe Zjavenia (Apokalypse) svätého apoštola Jána, kde je Mária opísaná ako „žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd“ (Zjv 12,1). Tento obraz Máriu predstavuje ako nebeskú Kráľovnú, ktorá má moc nad všetkými stvoreniami a ktorá je korunovaná nebeským vencom, symbolizujúcim jej kráľovskú hodnosť.

V encyklike „Ad coeli Reginám” o kráľovskej dôstojnosti Panny Márie, ktorú pápež Pius XII. zverejnil 11. októbra 1954, Svätý Otec okrem iného píše, aby sa teológovia a kazatelia, keď hovoria o Márii, vystríhali dvoch krajností: Majú sa varovať pred neodôvodnenými názormi, ktorých zveličujúce výrazy prekračujú hranice pravdy, ale na druhej strane nemajú byť ani príliš úzkostliví, keď rozjímajú a kážu o mimoriadnej dôstojnosti Božej Matky. Pripomína im však, aby sa vždy pridržiavali učenia zákonitého učiteľského úradu Cirkvi.

Prostredníctvom  zjednotenia s Kristom Kráľom, svojím Synom, dosialhla Panna Mária dosiahla takú dôstojnosť, že prevyšuje všetko stvorenie. Z tohto zjednotenia s Kristom pramení jej kráľovská moc rozdeľovať poklady kráľovstva božského Vykupiteľa.

Môžeme sa preto chváliť, že podliehame „moci” Panny a Božej Matky, ktorá i keď má kráľovskú moc, horí k nám materinskou láskou.”

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Maria, Ježíšova matka, je v katolické církvi v Palestině a Izraeli titulována jako Královna Svaté země; jde o konkrétní podobu titulu Panna Maria Královna. Její svátek je slaven 25. října, nebo v neděli po tomto datu (tedy poslední říjnovou neděli).