Jn 4, 7-13
J 4:7-13 Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.
Božia láska k nám je hlavným motívom našej vzájomnej lásky (1J 3,16).
Ak to všetci priznávame ako fakt my, narodení z Boha, podobáme sa nášmu Otcovi, ktorý je láska.
Úmerne tomu, ako si vážime Božiu lásku k nám, milujeme Jeho a tiež bratov, deti toho istého neviditeľného Boha.
Duch Boží je Duch lásky.
Kto nemiluje Boží obraz vo svojom ľude, nemá spásonosné poznanie o Bohu.
Lebo Božou prirodzenosťou je byť láskavý a rozdávať šťastie.
Božím zákonom je láska; a všetci by boli úplne šťastní, keby to všetci poslúchli.
Ustanovenie evanjelia na odpustenie hriechov a spásu hriešnikov v súlade s Božou slávou a spravodlivosťou ukazuje,
že Boh je láska.
Tajomstvo temnoty spočíva na mnohých veciach.
Boh sa takým spôsobom ZJAVIL AKO LÁSKA, že nemôžeme prísť o večné šťastie, iba ak skrze neveru a nekajúcnosť, hoci prísna spravodlivosť by nás odsúdila do beznádejnej biedy, pretože porušujeme zákony nášho Stvoriteľa.
Žiadne z našich slov ani myšlienok nemôže urobiť zadosťučinenie slobodnej, udivujúcej láske svätého Boha k hriešnikom, ktorí mu nemohli nijako prospieť ani ublížiť, ktorých by mohol v okamihu spravodlivo rozdrviť a ktorých správanie si zaslúži pomstu. On mohol svojím všemohúcim Slovom stvoriť iné svety s dokonalejšími bytosťami, keby to považoval za vhodné.
Hľadáme LÁSKU v celom vesmíre v jeho najslávnejších prejavoch?
Nachádza sa v Kristovej osobe a kríži.
Láska medzi Bohom a hriešnikmi!
Nie to, že by sme my milovali Boha, ale že on slobodne miloval nás.
Jeho láska nie je voči nám nám neplodná, je dokonalá.
Viera sa teda zdokonaľuje svojimi skutkami. Tak sa ukáže, že Boh v nás prebýva prostredníctvom svojho tvorivého Ducha.
Milujúci kresťan je dokonalý kresťan;
zverme mu akúkoľvek dobrú povinnosť a on je na to dokonalý, je v tom odborník.
Láska naolejuje kolesá jeho náklonnosti a postaví ho k takej úlohe, aby pomáhal svojim bratom.
Človek, ktorý ide do čohokoĺvek so zlou vôľou, to vždy robí zle.
To, že Boh prebýva v nás a my v ňom, boli slová príliš vysoké na to,
aby ich smrteľníci mohli použiť, keby ich Boh nepredložil pred nás.
Ale ako možno vedieť, či svedectvo o tom pochádza od Ducha Svätého
Tí, ktorí sú skutočne presvedčení, že sú Božími synmi, ho môžu nazývať Abba, Otec.
Z lásky k nemu nenávidia hriech a čokoľvek, čo nesúhlasí s jeho vôľou
a majú pevnú a srdečnú túžbu plniť jeho vôľu.
Takéto svedectvo je svedectvom Ducha Svätého!
Aj my máme milovať jeden druhého!
Lebo tí, ktorí sú predmetom Božej lásky, by mali byť tými, ktorých milujeme!
A ak Boh miloval nás do takej miery, že poslal svojho Syna, aby za nás zomrel, mali by sme všetkých milovať aj my!
A ak máme záujem o rovnakú lásku, ktorú Boh nám všetkým preukázal, povinnosť je stále väčšia.
Ak Boh miloval hriešnych ľudí takou veľkou láskou, keď ho nemilovali, ale boli mu nepriateľmi,
potom by sme určite mali milovať tých, ktorí teraz sa stali priateľmi Božími a tiež našimi.
A keď nie sú milí a láskaví,
potom by sme mali ich milovať a naďalej milovať svätým spôsobom, hoci v ich povahe a správaní môže byť niečo nepríjemné:
Boh má byť napodobňovaný v jeho láske; a jeho láska k nám, ktorá je nezaslúžená a bezkonkurenčná, by nás mala ovplyvňovať a zapájať do lásky bratov, ktorí majú oveľa väčší nárok na našu lásku ako my na lásku Božiu.