Na Slovensku je zaužívané povedať : O mŕtvych len v dobrom.

Pater Pio nazýva všeky duše v očistci  svätými. Sú  to duše, ktoré nemôžu už spáchať hriech. Milujú Boha a trpia kvôli svojím hriechom, konajú zadosťčinenie.

Vo chvíli smrti sa duša stretáva zoči-voči s Bohom na osobnom súde. Samu seba vníma takú, aká je. Ak však vníma ešte svoje nedokonalosti, vie, že nemôže žiť v blízkosti Boha, potrebuje očistenie.

Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí o stave, keď sa duša očisťuje: „Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti. Toto konečné očisťovanie vyvolených, ktoré je úplne odlišné od trestu zatratených, nazýva Cirkev očistcom.“

 Očistec nie je pre dušu trest, ale dôkaz Božej lásky a istota, že Pán chce mať všetkých ľudí pri sebe.

Problémom je, že keď človek zomrie, už nemôže nič zmeniť. Nemôže prosiť o odpustenie ani napraviť chyby života. A tak sa jeho duša stáva závislou na pomoci zo zeme.

Unikol z ríše smrti. Čo zostal dlžný dušiam? | Slovo+ (slovoplus.sk)

Meditovať o tajomstve očistca vo svetle učenia Cirkvi je pre kresťana prameňom veľkého duchovného úžitku.

Táto meditácia mu približuje naozaj hlbší zmysel Božej svätosti, ako aj lepšiu predstavu o jeho povolaní, ktoré neznáša vlažnosť, ani prispôsobovanie sa, ani zbabelé kompromisy so svetom.

Učí čistote lásky a posilňuje túžbu bidieť Boha.

Napokon rozmnožuje lásku a povzbudzuje ho pracovať pre tých, ktorých sv. Veronika Giuliani nazýva súcitne - zabudnuté duše.

/z jednej z kníh o očistci/